Hrajme sa na deti

o-aberfeldy

Aberfeldy - Young Forever (Rough Trade / Wegart)

Od istého času si nezháňam informácie o kapelách, ktoré som doteraz ešte nepoznal, keď sa chystám písať recenziu ich albumu. Má to pár výhod. Napísanie recenzie mi netrvá tak dlho a ja sa v objektívnej nevedomosti môžem venovať podstatnejším veciam. Trebárs, že Aberfeldy, o ktorých je tuhľa práve teraz reč, sú po dlhom období kapela, pri ktorej nie som ani troška frustrovaný, že vďaka extrémne menšiemu speváckemu talentu si nemôžem jej pesničky poriadne pospevovať. Aberfeldy, respektíve čokoľvek z ich debutového albumu Young Forever, si môže spievať absolútne každý. Nič to, že títo šikovní mladí ľudia pracujú s nádherne sa dopĺňajúcimi viachlasmi točiacimi sa okolo mužsko-ženských (skôr chlapčensko-dievčenských) kontrastov. Všetko, čo s nimi robia, je absolútne jednoduché a presne v tom spočíva čaro. Dokonca keď počúvate pozornejšie, zistíte, že ten mužský hlas je vo vyšších polohách vlastne dosť smiešny. V Superstar by to smeroval oveľa viac k hviezdnej rote ako k televíznemu finále. A predsa v kombinácii so všetkým ostatným, čo tvorí infantilne hravý folkový zvuk Aberfeldy, znie absolútne prirodzene. "Nahrať" album je pre nich očividne odvodené od koreňa "hrať sa".

Hudba, kde všetko je na svojom mieste, pretože najskôr to tam bolo a až potom sa k tomu prihlásilo samotné správne miesto. Niekto by namietol, že nahrávať v obývačke okolo jedného mikrofónu pesničky, z ktorých väčšinu možno zapinkať na detskom xylofóne, je oveľa viac núdza ako cnosť. A pravdu by mal len dovtedy, kým by nepočul jeden z minimálne desiatich vyčnievajúcich vrcholov tohto albumu. To je na 12-kusovú kolekciu a ešte k tomu prvotinu veľmi silná bilancia, nevraviac o tom, že trackom číslo 5 je Summer`s Gone - hravá, stoptajmami prešpikovaná cha-cha, akej páru niet a zároveň môj hudobný miláčik, nielen týždňa či dvoch, ale zatiaľ vlastne celého doterajšieho roka.

Skoro všetky recenzie Aberfeldy, na ktoré som kade-tade narazil, sa začínali tým, že je veľmi ťažké neprirovnávať ich k Belle and Sebastian. Netuším, z čoho to vzniklo, ak nerátam škótsky pôvod. Aberfeldy a Belle and Sebastian na opačných stranách emočného rozpätia. Nevinnosť a naivnosť mladosti oproti cynizmu, melanchólii a starostlivému hľadaniu slov, aj keď oboje vo zvuku, ktorého podobné miesta môžu troška zmiasť. Lenže pri Aberfeldy máte pocit, akoby zložiť pesničku bolo záležitosťou troch minút nezáväzného popiskovania pod sprchou, a že nejaký text už príde na um v reálnom čase. A preto si to všetko môžete spievať, zahrať na čomkoľvek a užívať stále dookola. Ale k tým dvanástim songám, čo na Young Forever sú, trinástu len tak ľahko nevymyslíte. Verte, skúšal som, nedá sa. To len génius, čo hádam ani netuší, že ním je, sa takto kruto zahráva s nami biednymi.

Rado Ondřejíček  viac od autora »

:: Súvisiace reklamné odkazy