Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Rado Ondrejíček | 30.8.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Psychohygiena, na ktorú sa dá tancovať

Blank

 o-funeral

Hudba, ktorá je sama sebe cieľom, pretože je svojim stvoriteľom prostriedkom. To sú Arcade Fire, kvintet z kanadského Montrealu. Na to aby kapela - v ktorej hlavné slovo má manželská dvojica zoznámivšia sa práve vďaka tejto kapele, dala svojmu prvé mu albumu názov Funeral – to už vyžaduje alebo riadnu dávku cynizmu alebo veľmi dobrý dôvod. Správne je b. Až na to, že tento album by bol rovnako smutný a romantický a zo všetkého najviac katartický, aj keby počas jeho nahrávania nezomrelo toľko príbuzných jednotlivých muzikantov, že sa na pohreboch stretávali častejšie ako v skúšobni. Keď počujete Wina Butlera a Régine Chassagne spievať, napríklad hneď v úvodnej Neighborhood #1 (Tunnels), je vám jasné že to všetko je v nich a v celej ich kapele aj bez toho aby zrovna mali objektívne dôvody na čierne súkno obtiahnuté okolo celého svojho beztak melancholického sveta.

Pesničky sú väčšinou bez refrénov. Ich podstatou je neustále gradovanie monotónne rozohrávaných atmosfér. Pulz sa zrýchľuje, špinavé gitary sa preplietajú so spevom meniacim svoju podobu od tichých polôh, až po extatické vytie sprevádzané mnohopočetnými vokálmi. Napriek netradičnej forme to však nie je žiadna úchylná avantgarda, nečakajte Diamandu Galas, ani nepochopených bláznov snažiacich sa zabiť neopatrného zvedavého poslucháča. Popri tom všetkom sú totiž Arcade Fire melodickým počúvaním, vlastne pop. Asi taký pop ako ranné albumy Davida Bowieho, keby do nich Edge z U2 nahral gitary s minimom tónov ale maximom razancie a obaja pritom tancovali v kruhu šamanského rituálu s fanaticky práznym výrazom v očiach. Textové mantry si koledujú, aby ste ich najbližšie dva týždne nedostali z hlavy a časom pochopili, prečo na tomto albume tak dobre znejú. Psychohygiena piatich ľudí, na ktorú môžu tancovať milióny ostatných. A ak zrovna máte čas iba na jednu ukážku z celej kolekcie, obráťte sa na Rebellion (Lies) – esenciálny to kus celého tohto vydareného albumu. Veci smutné partia talentov premenila na veci krásne, zaodeté do zvuku, ktorý zaiste rozoznáme na všetkých ich ďalších albumoch. Oni si polepšili a vy sa budete baviť.

Arcade Fire – Funeral (Rough Trade /Wegart)



Rado Ondrejíček  viac od autora »
Vaše reakcie [8]
:: Súvisiace reklamné odkazy