Dvojka na jednotku

o-openseason

British Sea Power - Open Season (Rough Trade / Wegart)

Keď Ecstasy of Saint Theresa urobili minulý rok ďalší zo svojich úspešných pokusov zviditeľniť seba a českú hudbu vo Veľkej Británii, spriahli sa pri tom s tamojšou brightonskou a ešte k tomu čudne pomenovanou bandou British Sea Power. O tom, aká to bola pre Muchowa a spol. vlastne pocta, sa náš svet začína dozvedať až teraz. Tí istí British Sea Power, čo pred rokom viac-menej len tak paberkovali s nedoceneným debutom The Decline Of British Sea Power, dnes z vybudovaného zázemia pozvoľna, intelektuálsky nonšalantne, útočia na pozíciu najbližšej spásy a žiarivej hviezdy britskej gitarovej hudby. Rozdiel je v novinke Open Season, nesúcej všetky znaky ideálneho druhého albumu. Presne takého, čo nestráca nič zo zábleskov geniality svojho predchodcu a navyše neobsahuje žiadnu z jeho začiatočníckych slabín. Decline of BSP bol mierne nevyrovnanou jazdou, najmä z úvodu fádnou, ale zato aj s pesničkami ako Lonely, Carrion a Fear Of Drowning, pri ktorých išlo do tuhého, oveľa tuhšieho, ako by zvyšok albumu mohol naznačovať, a ak už padali prirovnania, tak sa šlo priamo k Joy Division.

Open Season je na prvé vypočutie, ako keď z mačacích hláv prejdete na diaľnicu. Síce netrasie, ale ani neposkytuje adrenalínový zážitok. Ide plynule a bez zádrhelov, hnaný jedenástimi pesničkami, ktoré aj keď majú v porovnaní s najžiarivejšími hviezdami súčasného britpopu vlastnú nezameniteľnú chuť a zápach, sú vo svojej podstate veľmi čisté, uhladené a neurazia ani uši zvyknuté na štandardnú ponuku FM rádií. Lenže, a toto je veľmi veľké LENŽE, dajte Open Season šancu na pár repeatov vo vašom prehrávači. Ocitnete sa pod uhladeným povrchom a zrazu počujete, ako chlapci prenášajú cez gitarové kombá vlastné emócie, na hony vzdialené popovému ilavjubejbyovaniu. Časom objavíte aj tie extrémne zážitky, i keď podávané v ľahšom tóne ako pred rokom a pol, textami nie nepodobné americkým Grandaddy rovnako sa tešiacim z kontrastov súčasného mestského života a nadčasového pokoja prírody. A ešte jedno meno je treba spomenúť. David Bowie radí túto kapelu medzi svojich obľúbencov. A určite to nie je len preto, že ich gitarové rify mu môžu pripomínať vlastné veci z obdobia Heroes, alebo že spievajúci Hamilton by vedel majstra Bowieho so svojou prirodzenou farbou hlasu hocikedy napodobniť. Je to skôr o tom, že British Sea Power si priazeň a takúto podporu zaslúžia, rovnako ako si ju z toho istého zdroja kedysi zaslúžili rozbiehajúci sa Placebo.

Gitary sú zapojené, pózy návštevníkov prestížnych knižníc nacvičené, sezóna je otvorená a kto namieri smerom na British Sea Power, určite trafí.

Rado Ondrejíček  viac od autora »

:: Súvisiace reklamné odkazy