Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 30.8.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Čítajte a plačte, eurooptimisti!

Blank

 o-eurologo
Kedysi sci-fi literatúra vykresľovala budúcnosť, nad ktorou zaplesalo srdce nejedného socialistu. Vykresľovala beztriednu ideálnu spoločnosť, kde bude každý dostávať podľa svojich potrieb a jediné problémy budú spôsobovať mimozemšťania a roboti. Potom prišli na rad cyberpunkeri, ktorí sľubovali temnú anarchistickú budúcnosť, kde zlom budú nadnárodné korporácie, drogy a počítače. Konečne je tu však román z budúcnosti, kde najväčšie problémy spôsobujú samotní ľudia a ich vlastné ochranárske opatrenia. A zaplesá nad ňou srdce každého euroskeptika!

Predstavte si Spojené štáty európske v blízkej, až nepríjemne blízkej, budúcnosti. Všetky súčasné tendencie EÚ sú tu dotiahnuté do dokonalosti. Neurobíte krok a neotvoríte ústa, aby ste pri tom neporušili hneď niekoľko smerníc, nariadení a zákonov. Najrozšírenejším oddelením polície je oddelenie potravinových zločinov zaoberajúce sa najmä dodržiavaním smerníc na výrobu a predaj potravín, ktoré denne chrlí Brusel. No a tiež si predstavte, že článok ústavy číslo 13 199 zakazuje diskriminovať záujemcov o prácu nielen z vekových, rasových či názorových dôvodov, ale aj z dôvodu ich neschopnosti vykonávať prácu, o ktorú sa uchádzajú. O prácu pilota sa teda môže uchádzať človek trpiaci závratmi, za striptérku v bare musia prijať aj takmer invalidného starca a policajta môže robiť človek s neovládateľnou zúrivosťou. Neschopnosť vykonávať istú prácu nie je prekážkou, naopak je zárukou rýchleho kariérneho postupu. Neschopní ľudia na každom kroku spôsobujú, že domy so sedemnástimi poschodiami majú výťah na tridsaťtri poschodí, že v hoteli nie je sprcha ani posteľ, že vlaky chodia načas, ale nikde nestoja, a že človeku, ktorého úradníci prehlásili za mŕtveho, nezostáva nič iné, iba predstierať, že zomrel. 

Tak v tomto ideálnom európskom superštáte sa odohráva príbeh tajného agenta, tak tajného, že ani on sám nevie, pre koho presne pracuje a s kým. Harry Salt (alias Harry Tequila alias Cardio Vacsular alias atď.) len cez inzeráty udržuje kontakt s dvoma ďalšími agentmi. Jedného z nich však niekto zabije a ten niekto je pravdepodobne zamestnaný bez prihliadnutia k článku ústavy 13 199. Je to totiž veľmi schopný vrah a ide po Harrym, i keď Harry si najprv myslí, že je to naopak. Harry Salt nie je žiaden James Bond. Je tak trochu smoliar i keď inak je celkom inteligentný a šikovný a s nekonečným sarkazmom celý svoj príbeh rozpráva a glosuje.

Román Neschopnost, s podtitulom Zlo je nové dobro, napísal Rob Grant, jeden z dvojice autorov kultového seriálu BBC Červený trpaslík. Kniha je, podobne ako Červený trpaslík, tak prešpikovaná čiernym humorom, vtipnými hláškami a absurdnými situáciami, že sa pri nej nedá smiať potichu. Hneď je jasné, kto z dvojice autorov Červeného trpaslíka všetky tie srandy vymýšľal. Jasné je však aj to, že Robovi Grantovi jeho menej vtipný spolutvorca pri písaní knihy chýbal. Pravdepodobne to bol vždy on, kto ustriehol aby humoru a irónie bolo čitateľsky únosné množstvo a aby sa pod tým nepochoval samotný príbeh. Najmä posledná tretina knihy výrazne stráca tempo a čitateľa to množstvo absurdností začína nudiť.

Fanklub Červeného trpaslíka touto knihou rozhodne nebude sklamaný, azda len výrazným euronadšencom môže toľké podrývanie ich budúceho superštátu trochu prekážať. Vopred vystríhať od mierneho sklamania aj tých, ktorí neznášajú konšpiračné teórie, že za všetkým stoja Američania.

Hlavný hrdina pri opise svojho úbohého milostného života nabáda čitateľov: Čítajte a plačte! Ja však radím: Čítajte a plačte od smiechu!

Rob Grant: Neschopnost (Incompetence)
Argo 2005

Písané pre časopis .týždeň



Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [9]
:: Súvisiace reklamné odkazy