Duševná samohana

Je celkom legitímne inšpirovať sa úvodníkom kolegyne, tak nech to nikto ani nevyťahuje.

Ak som porozumel správne, mojimi tučniakmi sú hneď tri veci.

Nech sa z domu a vôbec od hocikiaľ vzdialim čo i len na päť minút, nech na tri dni, nech idem kamkoľvek robiť hocičo s hocikým, hocikomu, s hocijakým dôvodom, ambíciami či cieľom, nekonám tak bez mobilu, PSPčka a knihy.

Len s mobilom som v bezpečí a s PSPčkom alebo knihou sa zaručene nebudem nudiť, ak by som náhodou po ceste kdesi uviazol, alebo ak by ma prepadol neplánovaný voľný čas.  

Keď taká situácia nastane, môžem zvoliť medzi počúvaním hudby, pozeraním filmov alebo seriálčekov, hraním sa alebo čítaním si, podľa momentálnej nálady, okolitých poveternostných podmienok a predpokladanej dĺžky životného výpadku.

Nie je ich veľa, také čosi sa udeje len veľmi zriedkavo, ale keď už tá chvíľa nastane, som pripravený zabaviť sa aj na niekoľko hodín, dokonca možno dní, to asi závisí od výdrže batérie, ale neviem, dosiaľ som sa v takej situácii neocitol.

Rád stojím v radoch a čakám v čakárňach, dokonca pociťujem istý triumf uväznený v prostredí s ľuďmi, ktorí sa na podobnú možnosť nepripravili a potom sa zúfalo dve-tri hodinky u lekára nudia, lebo letáky na stolčeku im vystačia tak na desať minút a navyše sa niekam ponáhľajú a prieči sa im len tak podaromnici zabíjať čas.

Ja čas nezabíjam, využívam všetok možný na veci, čo mám najradšej. Počúvanie, pozeranie, hranie sa a čítanie čohosi. Mám to tak, odkedy si pamätám, myslím dokonca, že nikdy som nikam nevyšiel len tak, naľahko, bez tašky alebo taštičky, aby som mal v čom svoje potenciálne kratochvíle odniesť.

A toto ma zase fascinuje, ľudia, ktorí si vyjdú von len tak, bez ničoho, s peňaženkou vo vrecku nohavíc, ale inak duševne naholo, pripravený čeliť potenciálnemu neplánovanému voľnému času len vlastnými silami.

S jednou z nich som na túto tému zaviedol reč, na prechádzke v parku, kam som sa ja vybral sadnúť si a čítať.

Jej odpoveď na otázku, prečo si so sebou nič nevzala, ma ohúrila. Bola to možnosť, ktorú ja jednoducho nie som schopný spracovať ani v čisto teoretickej rovine.

Nešla som si do parku čítať, šla som do parku.

Wow!!!

A keď mi to došlo a znova sa poskladal z rozsypania, uvedomil som si, že si nenosím so sebou kratochvíle ako prostriedok potenciálneho rozptýlenia, ale preto, aby som sa ani na chvíľu neocitol len tak osamote sám so sebou.

Nie sú to stretnutia, na ktoré by som sa tešil.

Aby sme si rozumeli, sám so sebou trávim väčšinu času, ale vždy mám program a plán, vždy kamsi smerujem, preto si môžem dovoliť nedávať pozor.

Stačia mi tie chvíle, keď pozor dávať musím, lebo sa nič iné robiť nedá, tie chvíle večer, tesne pred spánkom, keď už neudržím oči otvorené nad knižkou, tak ju zatvorím a položím na nočný stolček, ale mám ešte pred definitívnym zaspatím čas zrátať tak jedno baranča.

Vtedy sa to deje, ocitám sa sám so sebou osamote a nie je to nič príjemné, ba naopak, je to čosi krajne nepríjemné, čo našťastie hneď prekryje spánok.

Úzkosť vyúsťujúca do paniky, agorafóbia objímajúca sa s klaustrofóbiou, aj vonku, aj vo vnútri, nie pocit smútku, ale smútok, len si spomeniem a už mi je zle.

Otvoril som na túto tému súkromnú spoločenskú diskusiu a prevládli dva postoje.

Podľa prvého neviem byť sám so sebou osamote, lebo vediem povrchný život západného typu bez skutočných problémov, podľa druhého utekám k povrchnému životu a tak ďalej, lebo neviem byť sám so sebou osamote.

Babo, raď!

Baba neporadila nič, sám som si to musel vyriešiť, ďalšiu zo zásadných otázok života, vesmíru a vôbec zodpovedať.

Čo ak je to tak, že sám som si tučniakom a veci, čo so sebou nosím, nosím preto, aby som ignoroval svojho tučniaka, keď už sa nedá zahodiť?

Lebo čo robím sám so sebou osamote? Opovrhnutiahodnú duševnú samohanu, čosi, čo ukája môj narcistický pocit samoľúbosti a utvrdzuje ma v presvedčení, že predsa len som výnimočný.

Mantra malých ľudí.

Nie som, v tomto je duševná samohana identická s tou fyzickou, nie zlé, vyplní to čas, ale so skutočným sexom sa to nedá ani len porovnať, nech je v tom človek dobrý, ako chce.

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [51]