Ťažké klinické vyšinutosti

Clinic – Do It!
Nový Clinic v ničom nesklamal. Aj keď sa veľmi nelíši od posledného disku Funf, ktorý obsahoval b-strany singlov. Čo je vlastne dobre, lebo práve tieto single sa v tvorbe kapely tak trochu vynímajú. A to veľmi pozitívne, a aj napriek tomu, že podaktoré nápevy sú tam zrecyklované.

Do It! je oproti Funf síce viac melodický a uhladený, zato rovnako nápaditý a, čo je najdôležitejšie, hlavne vyšinutý. Základná pracovná metóda spočívajúca v zachytávaní nálad pánov z Clinic asi nikdy neopustí, rovnako ako občasné úniky energie v podobe rýchlejších kúskov.

Stále je všetko zahalené v jemnom echu, občas sa môže dostaviť pocit, že kapela chce pôsobiť ako zjavenie z nejakého oparu. Ale to už je raz ich trademark, rovnako ako takmer žiadna snaha urobiť imidž kapely prístupnejším, alebo svoju tvorbu, plnú paranormálnych fragmentov a mýtov, obľúbených bosoriek, prípadne iných magických postáv rezaných s psychologickými anomáliami, nebodaj nejako vysvetľovať. Nie je fajn, keď má niekto vlastnú optiku vlastného sveta?

The Heavy – Great Vengance and Furious Fire
Rockové hviezdy starej školy asi nikdy nevymrú. Vždy sa nájde niekto, kto spojí postoj, drzosť a cool imidž do malej senzácie.

The Heavy je v podstate neškodný moderný rock, ktorý chce vyzerať ako akákoľvek rock-a-billy platňa z pozostalosti Jamesa Deana. Možno preto sa podaktoré skladby začínajú praskajúcou ihlou na zaprášenom vinyle a chrapľavé bluesové hlasy majú tlmené efekty.

V palete rekvizít, samozrejme, nechýbajú blue jeans, yeah yeah, naháňanie báb, niečo o teenagerskej slobode a ranených srdciach. Hudobne je to, pravdaže, dokonale vystavané, s modernou variáciou špinavého retro zvuku, aby nepôsobili ako odvar minulosti, ale zažiarili aj dnes, keď je všetkého všade veľa. V pohode aj na párty, keď to má groove podľa vzoru White Stripes.

Albumy na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.