Dokonalosť fuzz efektu spočíva v jeho jednoduchosti. Aj pri súčasnej nadprodukcii stále zložitejších samohrajok sa vždy nájde niekto, komu vždy vystačí tých šesť kondenzátorov, tri odpory a veľký gombík s nápisom fuzz. Dokáže síce narobiť veľa bordelu, struny sú z toho zrazu nejaké chlpaté, ale to nikdy nevadilo. Práve naopak. Naozaj. A vôbec, kto vie, ten vie.
Clinic vedia, vedia dobre, a to ani nemusia na trh s niečím extra novým. Jednoduchými skladbami a miestami až surovým garážovým zvukom sa im podarilo nadviazať na psychedelické nálady raných Velvet Underground a Stooges. Stále to však nie je bazírovanie na kráse nekvalitného lo-fi zvuku. Asi ako každý, kto vie, čo robí, si vytvorili svoj nezameniteľný zvuk. A uznanie.
Po desiatich rokoch existencie vydali Clinic kompiláciu rarít a B-strán singlov. Aj keď tým nepokryli celú postrannú tvorbu svojho zvláštneho hudobného telesa, stále ide o jej nádherný prierez, hlavne pre prvoposlucháčov.
Funf je všetko, čo do garáže divných hodnôt právom patrí: antipopové „pesničky" striedajú neotesané punk`n`rollové výlevy (pod dve minúty, presne ako sa sluší), občas zaznie nejaký ten surf rock, alebo inštrumentálny náčrt. Všetko pekne zabalené do atmosfér, ktoré sú dostatočne silné, prirodzené a hlavne sa to s nimi nepreháňa. V tejto jednoduchosti je vlastne sila celého albumu. Je to celé vymyslené, zahrané a nahrané tak akurát. A dobre. Nič nevytŕča, nič nechýba. Ešte je tu tá povera, že menej je vraj niekedy viac, čo v prípadoch väčšiny vyznávačov garážového rocku vďačne platí.
Clinic – Funf (Domino Records, 2007)
Album na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.
Lukáš Sigmund viac od autora »
Vaše reakcie [2]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|