Trochu iná Muzika

Úvodom treba podotknúť, že ma literatúra dnes už prózu netvoriaceho kolegu Petra Pišťanka zasiahla, keď som mal čosi cez štrnásť rokov. Nebývalo autonómny, často surový štýl písania ma v kombinácii s drsným humorom vtedy dokonale uchvátil. A čo je najlepšie, hlavne prvé dva diely Rivers od Babylon spolu s kompletnou zbierkou Mladý Dônč patria ku knihám, ktoré dodnes zvyknem z času na čas prečítať. A práve z poslednej menovanej pochádza novela Muzika, ktorej filmová adaptácia mieri do kín.

Prvá adaptácia Pišťankovho textu, konkrétne úvodnej časti trilógie Rivers of Babylon, mala premiéru pred desiatimi rokmi. O filme si môžete myslieť všeličo, ale patrí medzi to najlepšie, čo druhá polovica deväťdesiatych rokov priniesla do našej kinematografie. I keď nebyť Andyho Hrica, ktorý sa pre Rácza asi narodil, dopadlo by to oveľa horšie. Ako je na tom Muzika?

V prvom rade treba pri jej sledovaní zabudnúť na pôvodný text. Je to jasné už aj z obsadenia, pretože Táňa Pauhofová skrátka nemôže byť Pišťankovou nepeknou Marfou, ani keby vstávala kvôli maskérom už o pol piatej ráno. Našťastie, ani takou nie je. Ani ostatní herci zväčša nepripomínajú pôvodné postavy, ale to je v rámci filmu ako takého v poriadku.

Filmová Muzika síce vychádza z novely, ale vzďaľuje sa jej míľovými krokmi. Je autonómnym dielom, ktoré síce odkazuje na pretext, ale je potrebné vnímať ho oddelene. Potom vám nebude prekážať, že sa hudobné kombo HuRyTan nevyberie do Bulharska, ale k Zemplínskej šírave a množstvo ďalších posunov.

Nemám osobnú skúsenosť s prelomom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, ani s účinkovaním v hudobnom biznise či začínajúcim manželstvom. Snímka bude asi bližšia ľuďom, ktorí aspoň niečo z toho majú za sebou, ale aj tak som si ju dokázal užiť. Je síce menej vtipná než predloha, ale pôsobí živo, nenútene a vďaka autorskému vkladu scenáristu Ondreja Šulaja aj oveľa prístupnejšie širším diváckym masám. Je o vzťahoch, ktoré sa opakujú, len ľudia sa menia. Preto má snímka nádej na úspech aj u divákov, ktorí sú voči domácej kinematografii skeptickí.

Muzika je luxusným retrom s kvantom úžasných kostýmov a doplnkov, medzi ktorými hádam chýbajú len nálepky na pivových fľašiach a noviny, ktoré by síce boli dobové, no vyzerali by ako nové. Čerešničkou na torte je naozaj vymakaná hudba, z ktorej by ste ukážky čoskoro mohli nájsť na oficiálnej stránke HuRyTanu.

Nerozumiem tomu, ako sa mohlo stať, že práve teraz máme v kinách vynikajúci dokument Slepé lásky s predfilmom Štyri a hneď nato príde aj dobrý hraný film. Zdá sa, že sa domáca kinematografia preberá z letargie a teraz je už na divákoch, aby dokázali, že snaha filmárov nebola márna.

P.S.: Peter Pišťanek stvárnil toho angažovaného chlapíka v porote na hudobných prehrávkach.

Muzika má v slovenských kinách premiéru 17. 4. 2008.

Muzika, Muzika. Slovensko – Nemecko 2007, kino, 100 min.

Réžia: Juraj Nvota
Scenár: Ondrej Šulaj podľa novely Petra Pišťaneka
Kamera: Alexander Šurkala
Hudba: Róbert Mankovecký
Hrajú: Ľubomír Kostelný – Martin Junec, Táňa Pauhofová – Marfa Junecová, Dorota Nvotová – Anča Prepichová
Web: http://www.hurytan.sk/muzika/index.html