Ak vidíte, tak sa pozerajte

Nedávno mali v televíznom štúdiu oftalmológa. Bol to profesor, primár, jednoducho kapacita. Doktor oplýval úsmevmi, moderátorka otázkami.

Je to pravda, že počítačové hry kazia deťom oči?

Nie, nie je, povedal oftalmológ. Oči sú na to, aby sa používali a namáhali, pri počítačových hrách robia to, na čo sú určené. Prenášajú zrakový vnem.

A čo keď deti čítajú a robia si úlohy? Nie je škodlivé, keď pri nedostatočnom osvetlení sliepňajú celkom blízko textu?

Nie je to škodlivé, povedal on. Detské oko potrebuje menej svetla a dokáže zaostriť na menšiu vzdialenosť než oko dospelého.

Čo si myslíte o tom, že mnoho rodičov nedbá o to, aby mali deti v lete oči chránené okuliarmi?

Normálne bežné leto v našich zemepisných šírkach môže dieťa v pohode prežiť aj bez slnečných okuliarov. Oko je skonštruované tak, že sa so slnečným žiarením dokáže vyrovnať.

A čo pozeranie televízie? Ani to neškodí?

Neškodí. Ak máte zdravé oči, tak to ich len namáha, nekazí ich to.

A prečo nás teda často pália oči, keď dlho pracujeme na počítači?

Pretože sme takí sústredení, že zabúdame žmurkať. Oko nie je zvlhčované slzami, je vysušené, a preto nás páli.

Prekvapili ste ma, hovorí moderátorka. Čo teda môžeme pre svoj zrak urobiť?

Ak máte problém, choďte k lekárovi, ak nevidíte dobre, treba to riešiť. Ak dobre vidíte, tak sa pozerajte, oči sú na to, aby sa používali, to je ich úloha.

Čo sa nepoužíva, to blbne. Na tom sa zhodli dve krásne bledé dámy v slušivých županoch. Sedeli na lavičke v nemocnici v rámci rozlúčkového pobytu s vlastnými maternicami.

Taká maternica je vlastne skonštruovaná tak, aby rodila a rodila, povedala dáma v béžovom župane. Aby ju menštruácia postihla len párkrát za život ako ojedinelá prekvapivá udalosť. A my dnes čo? Nerodíme, len menštruujeme. Vy máte koľko detí?

Jedno, povedala dáma v modrom župane. A vy?

Ja dve. No vidíte. Také jedno-dve deti tá maternica zabsolvuje a potom čo? Celé roky nemá čo robiť. Zaháľa. A keď tak celé roky podaromnici hlivie, čo ju napadne?

Že si spestrí život nejakým iným rastom, keď tam teda nerastú deti.

Presne. Z toho máme tie rakoviny.

Na to, že si musí šetriť svoju invenciu, ma zas upozorňoval jeden môj talentovaný známy. Že inšpirácia je prameň s obmedzeným a ohraničeným obsahom a čím viac ho bude používať, tým skôr sa mu minie.

Talent je ako sval, tvrdila som ja. Ak sa nepoužíva, atrofuje. Ak budeš pol roka ležať v posteli a potom sa postavíš, nedôjdeš ani na balkón. Nemôžeš teraz len sedieť a veriť, že tým, že nič nepíšeš, si šetríš nápady na veľký román.

Nerozumieš tomu, povedal mi. Ja sa nechcem rozmieňať na drobné, zbieram sily, čistím si hlavu, idem iba na voľnobeh.

Netrvalo dlho a ten voľnobeh mu sadol na mozog. Rozviedol sa, zostarol, prepadol alkoholu a objednávaniu si tovaru z telešopingu.

Ak to máš, tak to ukáž, hlásala jedna stará reklama. Ak to máte, ukážte to. Silu, talent, schopnosť, zmysly. Varte, spievajte, maľujte, píšte, kočíkujte deti, ak ich máte, lezte si na nervy s rodičmi, kým tu ešte sú, rozprávajte sa, kým máte s kým. Škoda každej premrhanej minúty. Táto planéta je preplnená ľuďmi, čo príliš váhajú a potom im je to dodatočne ľúto.

Tak a teraz po prečítaní tohto textu, prosím, žmurknite. Menom vašich očí ďakujem a sľubujem, že budem slúžiť ďalej. S maternicami, talentami a ďalšími orgánmi a svalmi si to už vybavte podľa vlastného uváženia, ale nešetrite si ich do hrobu. Telo má byť zhumpľované a duša plná spomienok.