Pozvánka na emocionálny pingpong

Nečakaj na hodené lano, nikomu sa nevnucuj. Radšej rozhýb všetkých jedenásť prstov a urob to sám. Taký prístup k produkcii hudby razí Kasko, člen kapely Dope Aviators a duša slovenského labelu 11 Fingers. Mini vydavateľstvo s aktuálnou základňou vo Fínsku toho nemá v katalógu veľa. No našej scéne experimentálnej elektroniky vytvára za hranicami to najlepšie renomé.

Novoročná kompilácia 11 Fingers, zostavená dvojicou Kasko a Rentip (Poo), obsahuje tucet kúskov od spriaznených muzikantských duší. Okrem našincov – Dope Aviators, Sandozz, Luk, Angakkut, Blue M, Rentip, Poo – sa na veci podieľali zahraniční druhovia: najnovšia fínska koncertná posila Dope Aviators menom Timo Blues, newyorský experimentátor Robert Poss, anglickí neopsychedelici Geese a ich krajan Richard Formby, producent a zvukový mág, ktorý zanechal stopu napríklad na albumoch kapiel Hood alebo Telescopes. A napokon acid-folkoví Sugarrush Railroad Inc. z amerického San Diega. Zdá sa, že hoci sme do Schengenu vstúpili len prednedávnom, bariéry v hudbe sú prežitkom už dlho.

Revír 11 Fingers je vymedzený pojmami psychedélia, experiment, elektronika. Fauna je tu rozmanitá, gény miestnych druhov analógové aj digitálne. Kto ich chce triediť a značkovať, musí si pripraviť hrubý fascikel. Začne pri ambiente, rozpúšťajúcom melódiu aj rytmus v pulzujúcom zvukovom prúde, a skončí pri chytľavých folk-popových pesničkách. Nekoná sa akurát uhladený easylistening. Aj pod jednoduchými popevkami a gitarovými akordmi čaká fraktálová húština zvukových detailov, prichystaná pre náročné ucho.

Písať o kompiláciách nie je bohviečo. Menovať skladby rad za radom je otrava, zovšeobecňovanie zase skresľuje. Takže zostáva vyberanie hrozienok z koláča. Ale pozor! Kúsky, na ktoré sa nedostane, vonkoncom nepatria do druhej ligy. Táto kompilácia je vzácne vyrovnanou záležitosťou.

Dope Aviators pripravili cinematický úvod rozvinutý do piesne s typickou „aviatorskou“ harmóniou. Ukážka z pripravovaného albumu ich ex-člena Sandozza (teraz Radio Rebels) atmosférou pripomína nórskych folkotronikov Flunk. Podivne rozheganý príspevok bratislavského projektu Angakkut zase mieša noiseové kopance s éterickým vokálom a artrockovými gitarovými motívmi. Toto si s ničím iným nepopletiete. Mňa najviac dostal Robert Poss – do atmosférického sláčikového chvenia zrazu vpadnú nadupané bicie a vzápätí sa vybudení spätnou väzbou ocitneme v kvákadlovom gitarovom súboji.

Možno vám v predchádzajúcich popisoch chýbajú nálady a emócie. Je to zámer. Bezkonkurenčne najvýstižnejšie je totiž to, čo hovoria sami kompilátori. O Possovej skladbe Bonobo Sunset napríklad toto: „Šimpanz pri raňajkách pozoruje zázrak evolúcie z okna na Lower East Side. Mesto pod ním tepe konštantným beatom.“
Čo k tomu dodať?