České peníze šikovných domácich majstrov zo Slovenska

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

V poslednom čase neuplynie týždeň, aby nezomrel niekto, koho som mal rád. Nemyslím tým osobne, moji najbližší, priatelia a kamaráti sa zatiaľ držia, aj keď niektorí z nich majú občas namále. Skôr umierajú herci, režiséri, muzikanti či spisovatelia, ktorých som si obľúbil. Minulý týždeň to bol Otto Lackovič, teraz zasa Roy Scheider. Väčšina ho pozná z úlohy policajného náčelníka Brodyho vo filme Čeľuste, ktorým sa definitívne preslávil režisér Steven Spielberg. Charakteristická fyziognómia ho predurčovala na úlohy nájomných vrahov a rôznych iných darebákov a občas drsných policajtov. V Hyamsovom sci-fi filme podľa Arthura Clarka 2010 si zahral vedca Heywooda Floyda, ktorý sa vydá do kozmu, aby odhalil tajomstvo zmiznutia kozmickej lode Discovery. Film je málo vydareným pokračovaním geniálneho filmu 2001: Vesmírna Odysea Stanleyho Kubricka, no Scheider hrá vynikajúco. Paradoxom je, že v prvom filme stelesňuje jeho postavu iný herec. Úchvatným Scheiderovým hereckým koncertom je hlavná úloha v muzikáli All That Jazz. Skvelá štúdia režiséra a choreografa, ktorý žije naplno a pracuje v zničujúcom tempe, až mu zlyhá pumpa a v polobezvedomí rekapituluje celý svoj život – takého si Roya Scheidera budem pamätať až do svojej smrti.

Československá koruna, rok 1993. Niekto si spomína na kolkovanie a niekto zasa na odkolkovávanie. Bolo to obdobie, keď som pracovne trávil v Prahe dosť veľa času a náležito som si to aj užíval. Na to som potreboval veľa českých peňazí. Hej, vtedy už neboli československé, ale české peniaze. Pochopiteľne, išlo o staré československé bankovky, akurát že Slováci kolkovali bankovky od päťdesiatkorunáčky vyššie, zatiaľ čo Česi mali okolkované iba päťsto- a tisíckorunáčky. Táto drobná disproporcia otvárala zaujímavý priestor pre požívačného Pišťanka. Vždy v predvečer cesty do Prahy som si sadol za stôl a s použitím fénu a technického benzínu som odlepoval kolky zo slovenských päťdesiat- a stokorunáčok, takže mi z nich pod rukami vznikali české peníze. Bol to slávnostný, veľmi príjemný pocit. Pomer hodnoty bol teda 1 : 1, čo bolo výhodnejšie, ako nakupovať české koruny v banke v pomere asi 1 : 1,3. Moje české peníze boli krásne čisté, bezo zvyškov lepidla. Vždy ma pobavilo, že pražským čašníkom v buksách i kníhkupcom v pokladniciach sa pri vydávaní často lepili bankovky. Očividne bolo viac šikovných domácich majstrov zo Slovenska, čo ich navštevovali, a nie každý bol taký precízny ako ja. Azda je to už po toľkých rokoch premlčané.

Často ironizujeme príslovečnú českú šetrnosť až lakomosť, no Česi majú vo zvyku šetriť nielen vlastné, ale aj verejné peniaze. Napríklad kým bratislavský primátor si musí rozvážať svoj zadok v automobile značky Audi, pražskému primátorovi Bémovi stačí škodovka. A to navyše pomerne stará škodovka. Ak by mali byť tie autá voči sebe v takom vzájomnom pomere, ako sú tieto dve mestá, mal by bratislavský primátor jazdiť v trabante alebo utekať pešo za vozom.

Jazzový klávesista Herbie Hancock získal 2 Grammy za svoj album The River, ktorý je celý postavený na úpravách pesničiek skvelej skladateľky a speváčky Joni Mitchellovej. Teším sa z toho nielen kvôli Hancockovi, ktorý patrí medzi mojich top hudobných obľúbencov, ale aj kvôli Mitchellovej, ktorá je jednoducho božská a sama minulý rok vysoko zaskórovala „comebackovým“ albumom Shine. Congratulations!

Zdá sa, že sen o „európskom“ Turecku sa definitívne skončil. Pravdu mali zrejme tí, čo tvrdia, že Turecko do EÚ nepatrí.

Musím priznať, že postava Dr. Edvarda Beneša mi nikdy nebola zvlášť sympatická, pretože sa podľa mňa správal úplne nepochopiteľne najmä v období 1945 – 1948, keď ustupoval Sovietom a Gottwaldovej bande tak, že sa to už dalo zamieňať s rektonautíliou. No a teraz sa objavila hypotéza, ktorá by iracionálne kroky tohto človeka mohla celkom elegantne vysloviť. Bol Edvard Beneš sovietskym agentom?

Že ruský prezident Putin bol sovietskym agentom, je verejne známy fakt. Prednedávnom mal posledné stretnutie s novinármi vo funkcii prezidenta a dá sa povedať, že jeho rétorika bola mimoriadne sebavedomá.

Ozaj, viete, ako vzniklo logo čínskej olympiády?

A na záver veľmi zaujímavý rozhovor s aktivistom Štefanom Bačom o normálnych a priemyselných potravinách. Veľmi poučné a zaujímavé. Pán Bačo má pravdu, akurát že problém je v tom, že ľudí je veľa a normálneho jedla málo. Tak to, napokon, vyplýva aj z Malthusovho učenia, podľa ktorého ľudia sa rozmnožujú geometrickým radom a potraviny aritmetickým. Jediným riešením sú priemyselné, nekvalitné potraviny. To sú tie chemické údeniny namiesto kvalitných a zdravých, tekuté ochutené PVC namiesto zdravých ovocných štiav a podobne. A ešte ma zaujala jedna Bačova myšlienka: „(...) Ľudia prestali komunikovať. Trhy sú úplne frigidné, predajcovia tam len stoja, okolo chodia kupujúci a keď vidia väčšiu kopu ľudí, idú pozrieť, či tam nie je niečo výhodné z hľadiska ceny, zľavy. Tak nás zmagorili obchodné siete.“

Hej, už aj na trhovisku sa správame ako v hypermarkete.