Hudba z ostrova

Aj my tu v magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nezjedli ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom často bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom utekajú pred očami. V hudbe je to obzvlášť bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberáme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, motivovať k vlastnému objavovaniu.

Dnes suveníry z výletu po Dánsku.

Maborosi sa dajú zužitkovať na dlhej ceste z hlavného mesta, preč a ďaleko, najlepšie vlakom, keď si od srandovného sprievodcu s veľkými zubami a vozíkom hrkotajúcim v uličke kupujete chladenú Cola Zero, lebo viete, že v cudzej krajine si ju môžete dovoliť. Presne ako túto, tak akurát sladkú a rýchlu produkciu, ktorú doma v stereotype tiež nekonzumujete každý deň. 

The Kissaway Trail sa pre zmenu hodia do uší, kým sú nohy v pohybe. Efektný základ k bicyklovaniu po peších zónach menších miest. Uletené slohy prechádzajú do refrénov len kúsok pred tým, ako sa chystáte odbočiť. Potom sa už len rozhodnúť, či skôr kľučkovať medzi sochami, alebo si z ponáhľajúcich sa okoloidúcich strihať živé mikroklipy.

Efterklang si dovoľujem uviesť ako dánsky tip od Biby, moderátorky Rádia_FM. Ďalšia iná hudba a kulisa k ďalšiemu inému cestovaniu. Tentoraz, ako by navrhovala Biba, keď budete Dánsko objavovať vlastným autom a zastavovať sa na kávu na benzínkach. A ak ste sa včera nevybrali do Viedne, zmeškali ste ich koncertne.

Pokiaľ ide o Ane Trolle, dali by ste krk za to, že ste ju vo farebných palčiakoch a vysokých čižmách zazreli niekde v Kodani na ulici. Pekná slečna má za sebou minulosť freestylerky, stíha viaceré paralelne fungujúce projekty a keď si preklikáte jej jednotlivé tracky, ťažko sa vám bude veriť, že je to stále tá istá osoba.

Človeka menom Erik Levander zas zrejme len tak ľahko po vonku chodiť nenájdete. Tipujem ho na nočnú bytosť, ktorá v tichom byte s povievajúcimi záclonami a štósom starých novín na balkóne počúva, zachytáva, mixuje a medzi ľudí posiela prapodivné zvuky. Možno mu krivdím a naozaj je to extrovertný námorník, čo s plnou fajkou spieva oplzlé pijanské pesničky a po dlhých plavbách rád spočíva v náručí svojej vernej ženy Helle.    

Natasja Saad alebo tiež Little T., to je ukážka reggae Made in Denmark, navyše v ženskom podaní. Bohužiaľ aj s pripojením ale, keďže talentovaná aktívna hudobníčka, ktorá takisto účinkovala v niekoľkých filmoch, tragicky zahynula pri autohavárii v lete minulého roka. RIP.

No a celkom na záver, aspoň pre tú ilustráciu, mladé dánske nádeje s chudými nohami v obtiahnutých gatiach, ktoré si, ako sa to patrí, vymysleli vlastnú kategóriu (bol tu už indielectrock?), hrali na Roskilde, predskakovali Muse, majú fankluby v Nemecku a Rakúsku a aktuálne sú miláčikmi na vrchole domácich výročných ankiet. Dúné.