Niečo dobré v štáte dánskom

Ak najbližšie budete cítiť, že zo všetkého ste k tomu, aby vám v Pezinku začali utierať sliny, už len na skok, zmiznite. Napríklad ja vám práve píšem z Dánska: sedím na internáte, ktorý je vlastne kompletne zariadeným útulným, rodinne pôsobiacim priestorom, v akom by som to pohodlne vydržala ťahať až do dôchodku. Pár dní mám prechodné stanovisko v Odense, kde okrem iného stojí rodný hus Hansa Christiana, odkiaľ vyrážam na rôzne miesta rôznych blízkych ostrovov.  

Sever Európy som predtým nenavštívila, preto euforickú naivitu začiatočníka, prosím, filtrujte. Nemôžem si pomôcť, ale už od prvých minút v tejto krajine mám skoro samé dobré stavy. Ilustračná situácia: hneď vo vlaku z letiska mi usmiaty sprievodca milo oznámi, že s mojím vlakovým cestovným lístkom, ktorý som si kúpila ešte na Slovensku, aby som sa tu mohla pohodlne presúvať hore-dolu, je problém. Študujem drahý InterRail a fakt: v kolónke doba platnosti namiesto aktuálneho týždňa svieti týždeň aprílový, čiže v tej chvíli ho môžem akurát tak nasmerovať do pomaľovaného vrecka na smeti, čo visí pod všetkými sedadlami vo vozni.

Rozmýšľam, ako sa takýto grif zamračenej pracovníčke za oknom bratislavskej Hlavnej stanice podaril a potom si musím nasypať popol zas len na vlastnú hlavu. Keď pani pri zadávaní údajov do systému polhodinu maturovala, študovala som radšej kompozíciu s ťažkými Petrami a astmatickým sprejom na pracovnom stole za jej chrbátom a vytlačený lístok som si, samozrejme, neskontrolovala. Bez týchto podrobností to hovorím pánovi na nejakom železničnom úrade: ten mi po anglicky vysvetľuje, že s cestovným dokladom vydaným v inom štáte, žiaľ, nič nenarobí. Potom niekam na chvíľu zmizne a vzápätí mi lístok podá opečiatkovaný a s prepísaným dátumom. Usmieva sa, že je to v poriadku a želá mi pekný pobyt.  

Vysmiatych ľudí je tu vlastne veľa všade. Aj ženská v červených sadomaso kožených gatiach, čo zo staničného kiosku jedného malého mesta provokatívne kradla jablká s banánmi, mala podobný výraz, lenže tá bola mešuge. Predavačka, ktorá ju spacifikovala so stoickou eleganciou, sa usmievala tiež.

Okrem toho je tu veľa ešte aj paličiek z dáždnikov polámaných vetrom trčiacich zo smetných košov, cyklistických chodníkov, príťažlivých pánskych kaderníctiev, retro fotoateliérov, alebo klzísk ako z rozprávok, vyrastených v prostriedkoch námestí. A takisto kopy iných, pre niekoho možno banálnych detailov, na ktoré je zrazu človek v novom prostredí plnom nových ľudí extra citlivý.

Ja idem teda po nich. Pozdravujem maminu a Samuela a keď sa vrátim, rada by som vás na Statione videla usmiatych.