Ten muž je citlivá žena s fatálnym pohľadom

Ak príde na svet chlapec s dušou dievčaťa, život nemá na ružiach príliš ustlaný. Sám takého letmo poznám, sám som bol svedkom brutálnej sprchy invektív a vulgarizmov na jeho adresu.

Tých posmešných dedinských frajerikov si akoby vôbec nevšímal, pokračoval vo vrave s nejakými babami a kráčal popri nich akoby nič. Pravdaže, všetky a všetci o tom vedeli, už ani nemal snahu TO zakrývať – napokon – nemal ako, bol proste jasný. Vždy pôsobil svojsky, no vyrovnane so svojím „údelom“, a možno presnejšie – vycvičene a zvyknuto. Podľa všetkého sa zdá, že dievčatá mu jeho „nezvyčajnú“ povahu tolerovali, pretože len s nimi sa priatelil, len s nimi ho bolo vídať. Smolu mal aj v tom, že sa dostal na strednú školu, kde bolo zastúpenie pohlaví – a nepreháňam, keď poviem – jedno dievča na pätnásť chlapcov a študentské osadenstvo tvorili väčšinou učni z okolitých dedín krajského mesta. Tak si viete predstaviť.

Máme pred sebou jedinečný film s rozprávkovým názvom – Raňajky na Plute, ktorý otvorene hovorí o transsexualite, o žene, ktorá má telo muža. Dnes už nič zvláštne, hádam aj dvanásťročný tínedžer vie, čo to transsexuál znamená. Pravda, rúško tajomstva však stále trvá, pretože ani mama a otec sa o tom doma bežne, trebárs len tak pri raňajkách, nerozprávajú. Skrátka, prinajmenšom v našom regióne sa s tým treba naučiť žiť. Raňajky na Plute nás však s transsexualitou nijako nezoznamujú, ide v nich len o príbeh jedinečnej ženy, ktorá má telo muža a vôbec jej to nevadí. Je citlivá, krásna, extravagantná, magická.

Tou ženou je človek menom Patrick „Mačiatko“ Braden (Cillian Murphy), ktorého „filmový“ život pozorujeme od útleho detstva až po zrelú dospelosť. Sledujeme ho cez jedinečne psychologizujúci nadhľad írskeho režiséra Neila Jordana, cez jeho ironickú, miestami až parodizujúci maľbu vtedajšej doby a jej kontextov. A to je, aj napriek jej tragickosti a životnej neľútosti osudu voči hlavnému hrdinovi, skvelé!

Povedzme, že Neilovi Jordanovi a jeho tímu sa podarilo vytvoriť akúsi (post)modernú smiešno-trpkú rozprávku pre staršieho a „skukaného“ diváka. Je o ceste hlavného hrdinu za tým, čo mu chýba, a preto je to rozprávka. Pri samotnom zažívaní Raňajok na Plute má divák pocit, že sa nachádza v akomsi bizarnom fantazijnom svete, kde Mačiatko je čudesný biely rytier, zvláštna popoluška putujúca za láskou, lebo to je to, čo mu chýba a ktorú nájde, a potom všetci žijú šťastne, až kým nepomrú.

Skúste si predstaviť Írsko a Anglicko začiatkom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, v časoch, keď IRA chytila „novú vlnu“ svojho návratu a hnutie hippies bolo v rozkvete. Sami sme divákmi niekoľkých bombových útokov a istého revolučného napätia. Zároveň sa nachádzame v prostredí rozmanitých subkultúr a vzťahov založených na láske a priateľstve, ktoré však narážajú na ploché sivé steny uniformity a ľudskej obmedzenosti. Toto je kultúrno-spoločenský reliéf, labyrint udalostí, v ktorých svete blúdi stratený Mačiatko, hľadajúci matku, jej lásku, privinutie.

Sledujeme jeho sebavedomú a jedinečnú ľudskú povahu a jeho vývoj, i napriek tomu, že nikdy nekráčal po vydláždenej ceste, ba naopak. Pred domom ho našiel zabaleného v prútenom košíku miestny kňaz, ktorý ho dal do opatery tvrdej macoche, ktorá pre svojského Patricka nemala pochopenie. Raz, keď ho ako malého chlapca „načapala“ promenádovať sa v dievčenských šatách a našminkovaného, zúrivo ho kmásala vo vani veľkou kefou, nech to diablovo remeslo z neho vydrhne. On neplakal, nijako sa nehanbil a nekajal, on skôr so žartom a svojským sebavedomím svojej macoche papuľoval. Nech bolo, ako bolo, Mačiatko svoj vrodený charakter nijako nezakrýval a ortodoxným moralistom, najmä bigotným veriacim, sa s uličníckou rebéliou podpichovačne vysmial, prípadne ich dojal svojou milotou – koketným pradením. Vo filme inak nemáme dočinenia s nejakým explicitným odsúdením či posmeškami na adresu Patrickovho mužoženského zjavu, skôr jeho názorov a extravagancie. Ba fatálne sa do neho zamiluje rocker, s ktorým potom žije na svojej ceste do Londýna.

Raňajky na Plute si počas celého vyše dvojhodinového trvania udržujú nádych nadhľadu a humoru, ktoré miestami prebije krutá skutočnosť a divák nemá pocit, že by sa nudil.

Treba povedať, že bez jedinečného stvárnenia a vykreslenia postavy Patricka „Mačiatka“ Bradena hercom Cillianom Murphym by hádam takýto počin ani nebol možný (vyslúžil si zaň nomináciu na Zlatý glóbus). A jedným dychom treba k povedanému dodať – ani bez pekelne dobre prešpekulovaného scenára a pedantného vykreslenia postáv a motívov, ktorý napísal režisér podľa rovnomennej knihy Patricka McCaba, ten mu so scenárom aj pomáhal. Rovnako určite nie bez detailne prepracovanej, s gýčom koketujúcej a bohatej výtvarnej zložky snímanej vynaliezavou kamerou Dedana Quinna.

Patrick „Mačiatko“ Braden je rozprávkový človek, ktorého si obľúbite.

Raňajky na Plute, Breakfast on Pluto. Írsko – Veľká Británia 2005, 135 min.

Réžia: Neil Jordan
Scenár: Neil Jordan, Patrick McCab
Kamera: Declan Quinn
Hudba: "Sugar Baby Love" The Rubettes, "Ghost Riders In The Sky" N. Eccles, J. Smyth and D. Woods, "Isle of Inisfree" The Dublin Screen Orchestra, etc. 
Hrajú: Cillian Murphy – Patrick „Kitten = Mačiatko“ Braden, Liam Neeson – Father Liam, Stephen Rea – Bertie, Brendan Gleeson – John Joe Kenny, Gavin Friday – Billy Hatchcett, Ruth McCabeová – Ma Bradenová, Laurence Kinlan – Irvin, Eva Birthistleová – Eily Berginová
Oficiálna stránka filmu: http://www.sonyclassics.com/breakfastonpluto/