Neuveriteľná ťažkosť bytia a návod ako na to

Portrét thatcherovskej Británie a iného očami trinásťročného Jasona Taylora by svojou dobou aj vekom protagonistu mohol niekomu pripomenúť Tajný denník Adriana Mola (S. Towsendová).

Zatiaľ čo Adrian zvádza vo vojne proti akné boj o Pandoru Braithwaitovú, trápi ho dĺžka penisu, lascívnosť matky, lúzerstvo otca, nemožný pes a istý geriatrik, Jason má na krku len jednu nereprezentatívnu osobu. Kamaráta magora Muggara. Zvyšok tvorí ambiciózna sestra, veľadôležitý foter, matka s prebúdzajúcimi sa sklonmi k feminizmu a celá plejáda školských teroristov.

Podobne ako Adrian, aj Jason má sklony zaznamenávať pubertálne depresie a impresie na papier a uverejňuje ich v miestnom farskom plátku ako poéziu, ktorá nepotrebuje rým. Samozrejme, pod pseudonymom. Uverejniť niečo ako básne pod vlastným menom je rozsudok smrti nad spoločenským životom. Je to činnosť určená pre teplošov a sralbotky. Navyše, ak má dotyčný chybu reči ako Jason a musí na nekonečné ataky školskej bitkárskej elity odpovedať podľa systému vynechávania kritických slov, ktoré jeho zadrhávanie spôsobujú.

Jason si nepíše denník tak ako Adrian a v jeho vetách sa nevyskytujú strely ako „mestská rada nechala vyťať všetky bresty v brestovej aleji“. Pracuje so systémom pubertálnych komplexov namierených proti sebe z vnútra (červ, ktorý čaká na svoju príležitosť), ktoré dokáže nakladať s ironizujúcim humorom na hranici vypočítavej naivnosti postupne, plavne a elegantne. Na rozdiel od Mola, ktorý strelí z ničoho rovno do oka, Jason starostlivo spracováva tému a rozvíja príbeh síce pozvoľnejšie, zato s citovo obsažnejším názorom na svet a seba samého. Medzi iným aj na vojnu o Falklandy  zo začiatku osemdesiatych rokov a politické pôsobenie železnej lady.

A čo sa týka žien, Adrianova Pandora srší dôvtipom a cynizmom, ale Jasonova Dawn má pekné kozy, premnožené hormóny, chuť na sex a drsnú povahu, za ktorou cítiť oveľa viac zo života ako Pandorino aristokratické detstvo a pseudointelektuálny záujem o Adriana. Jason nemá toľko šťastia ako Mole a na Dawnine kozy možno ani raz nesiahne, raz od nej dostane odhryznúť z koláča a to ostatné... sa uvidí.

Jason sa postupne mení. Prekoná niekoľko vtipných zážitkov, ktoré ho na chvíľu vynesú na vrchol instantnej školskej popularity, aby vzápätí znovu klesol na číslo nula, rôzne úzkosti prameniace z rečovej chyby, vzhľadu a straty ilúzií o namyslenom charaktere rodiča. Má príliš silných súperov a príliš komicky si nepriznáva, ako vážne berie sám seba. Nad jeho mnohonásobne obťažkanou cestou k vrcholu rozhodne nikto nezaspí. Jeho charakter sa testuje na veľkých námetoch, ktoré sa tu a tam v príbehu vynárajú a praskajú ako bublinky v Diet Coke, takej populárnej medzi obyvateľmi Británie.

Na rozdiel od Adriana, ktorého pohltí jeho vlastná predstava seba samého, v každom prípade v prospech príbehu, s Jasonom sa v prospech príbehu stane opačný proces. A je to celé fajn. Kniha je veľká, obal príjemne zelený a obsah príjemne stráviteľný. Takže kto Mola nestihol ešte pred povinným maturitným Holdenom Caulfieldom (J. D. Salinger), môže si teraz dať príjemný pohov s Jasonom Taylorom a bude mať dva v jednom.

David Mitchell: Třináct měsíců, BB/art 2007