Co abych tě, drahá, oběsil?

Mať strach je celoživotný projekt. V detstve to bol strach z iracionálnych bytostí a nereálneho nebezpečenstva, v dospelosti to máme inak.

Spaľovača mŕtvol netreba zvlášť predstavovať. Možno je známy skôr z filmového spracovania, ktoré určite zarezonovalo v mnohých, o čom svedčí aj to, že vzápätí po premiére v roku 1968 film zmizol do trezoru, kde strávil dvadsať rokov. (Údajne preto, že premena hlavného hrdinu, zamestnanca krematória Kopfrkingla, v nacistu evokovala nesprávny pohľad na nastupujúcu normalizáciu.) Skvelý výkon Hrušínskeho, ktorý sa pre túto úlohu narodil, precízna Herzova réžia a nemilosrdná Liškova hudba urobili z filmu peklo, na ktoré sa len tak nezabúda. Presne ten istý druh husej kože naskakuje aj pri čítaní Fuksovej knihy. Príbeh preniká hlboko a geometricky čistým rezom. Všetky ingrediencie, ktoré môže poskytnúť kino, sú vyvážené v majstrovskom narábaní so slovami, ktoré zo stránok subtílnej knižky dávkujú hrôzu po kvapkách a intravenózne.

Kniha je napísaná spôsobom, ktorým nielen pozorujeme postavu, ale dokážeme sa pozerať jej očami a jej očami deformovať realitu. Je to silne sugestívny prístup, ktorý je dosiahnutý aj tým, že rozprávač hovorí o tom, čo si myslí hlavná postava a hlavná postava to vzápätí vysloví. Lenže rozprávač je neobjektívny. Jeho rozprávanie je plne naklonené Kopfrkinglovmu pohrebnému zmyslu pre veci a ľudí. Práve to je metóda, ktorá nám nedovoľuje držať si odstup, pozorovať, ale niekde v strede knihy si uvedomíme, že sme v tej úchylnosti, ona je v nás a chceme v tom pokračovať do konca.

Najväčším zdrojom napätia a zdvorilej úchylnosti je morálna naivnosť, ktorá je podstatnou stavebnou zložkou pri budovaní Kopfrkinglovho charakteru. Jeho zvrhlý súcit, budhizmus zdeformovaný na nacizmus a neobmedzené predstavy o hraniciach vlastných kompetencií sa nekončia ani pri rozhodovaní o živote a smrti svojej rodiny. Jeho ambíciou sú masy, ktoré musí dostať z trpiacich tiel na slobodu, do éteru, aby mohli začať nový život. Fuks si odpracoval materiál prinajmenšom na tri diplomovky z psychiatrie, pričom jeho životné skúsenosti a vzdelanie ostrúhal do ostrého hrotu presných rozmerov, ktorým sa mu podaril zásah do čierneho.

Je to strach z naivity, ktorá sa nedá vyvrátiť žiadnymi argumentmi, nedá sa proti nej bojovať, takže zostáva neporazená. Je však dokonalým nástrojom v rukách ľudí, ktorí ju vedia efektne používať. Takže aj keď Kopfrkingl na začiatku nedokáže zo súcitu zabiť ani vianočného kapra, nakoniec znesie zo sveta svoju ženu aj deti pre ich vlastné dobro.

Celé Fuksovo literárne dielo silne odráža jeho život. Dospievanie homosexuála  v predvojnových tendenciách upratovať Židov, Rómov a homosexuálov do koncentračných táborov, neskoršie štúdium filozofie, psychológie a dejín umenia, servilnosť voči komunistickému režimu a nakoniec svadba  s príslušníčkou talianskej high society, ku ktorej mu blahoželal sám pápež súčasne s predsedom Talianskej komunistickej strany. Útek od ženy krátko po svadbe sa skončil v Prahe na psychiatrii a v roku 1967 vychádza jeho tretia kniha Spalovač mrtvol. Hororový román o pracovníkovi krematória Karlovi Kopfrkinglovi, z ktorého sa pod vplyvom nacistickej ideológie v kombinácii s orientálnou filozofiou stane maniak a vrah celej rodiny, pričom verí, že ich smrťou očistí.

„V lidském popelu není rozdíl.“

Ladislav Fuks: Spalovač mrtvol, Academia Praha, 2007