Sexoval s ňou viac ako so mnou!

Sexoval s ňou viac ako so mnou!
Z jednej náhodnej debaty s mojím priateľom (31) vyplynulo, že s bývalou priateľkou (boli spolu cca 3 roky) mali sex veľmi často, skoro každý deň. My sme spolu cca trištvrte roka a sex veru nemáme skoro každý deň, je to asi tak 2-krát do týždňa (ja by som si dala povedať aj častejšie), ale náš sex považujem za veľmi dobrý a podľa jeho vyjadrení on tiež. Nedá mi však nerozmýšľať nad tým, že „my tak málo“ a „oni tak veľa“. Môže to byť tým, že ja som preňho menej príťažlivá, ako bola ona? Podvedome sa nad tým stále zamýšľam. Priznávam, že ma to z nejakých príčin mrzí, aj keď nie som typ, ktorý by sa s niekým chcel porovnávať, ale predsa len, čudný pocit tam je. Čo si o tom, prosím Vás, myslíte?
Alex, 28

To ešte nič nemusí znamenať. Medzitým sa v živote Vášho priateľa mohlo veľa vecí zmeniť, možno má vyčerpávajúce zamestnanie, možno už preňho sex nemá tú príchuť dlho odopieraného ovocia, možno si to s Vami vychutnáva ďaleko viac, takže je po styku viac a na dlhšie uspokojený, možno si Vás chce viac šetriť. Keď muž dlhší čas nikoho nemá, tak sa potom, keď zasa niekoho zbalí, toho nevie nabažiť. Takže sexuje aj niekoľkokrát denne, ak má primeranú partnerku. Po čase sa však veci znormalizujú a uvedú do bežných koľají. Nerobil by som z toho aféru, ani by som z toho nevyvodzoval, že ste preňho menej príťažlivá ako tamtá. Treba si totiž predovšetkým uvedomiť, že ste to Vy, kto je s ním, a tamtá je už históriou.
Osobne nepovažujem za dvakrát najrozumnejší nápad medzi partnermi rozprávať si historky, najmä sexuálneho rázu, z predošlých vzťahov. Ono v takom tom záchvate vzájomnej úprimnosti má človek pocit, že sa musí svojej láske otvoriť celý, so všetkým, ale je to ťažký omyl. Určité veci sa skrátka partnerovi/partnerke nemajú hovoriť, a už vôbec nie nejaké intímne detaily z predošlých známostí a vzťahov. Žiarliť sa dá nielen na súčasnosť, ale aj na minulosť. A na tej je najhoršie, že sa už ani pri najlepšej vôli nedá zmeniť. Podobne, ako sa nedá vziať nazad už povedané alebo napísané slovo.

Nemôžem sa pozerať, ako trpí
Som pravidelnou čitateľkou tejto Vašej rubriky, aj keď sama nemám žiadny problém, s ktorým by som potrebovala poradiť. Teda... donedávna som nemala. Už viackrát ste vo svojej Besiedke zdôraznili, že závislosť a mnohé iné negatíva v správaní človeka majú svoje korene v detstve. Tam treba hľadať príčinu. Súhlasím s Vami. Pri tejto príležitosti ste napísali, že takýto človek potrebuje pomoc, a to najlepšie u psychoterapeuta. Dovolím si Vás citovať: „Dobrý psychoterapeut dokáže zázraky.“ Ako ste už viackrát podotkli, máte osobné skúsenosti s takýmto odborníkom. Preto sa na Vás obraciam s nádejou, že mi poradíte a dáte kontakt na dobrého psychoterapeuta (psychoterapeutku). Potrebujem totiž pomôcť synovi (25), ktorý je veľmi inteligentný a pohľadný mladý muž, no paradoxne zároveň veľmi smutný a osamelý. Jeho sebavedomie je úplne potlačené, takže si nevie nájsť žiadnu babu. A ak aj áno, tak si ju nedokáže udržať, pretože je presvedčený, že ju nemá čím zaujať. Preto je ešte panic a o to ťažšie sa mu začína. Nemôžem sa už na to ďalej pozerať, ako trpí. Musím pre to niečo urobiť, aby sa jeho stav zmenil k lepšiemu, aby to v budúcnosti naozaj neprerástlo do nejakej poruchy, čo by sme si všetci vyčítali. Jeho problém vlastne pramení z toho, že v detstve zažil šikanu. (Dozvedeli sme sa to neskoro.) Následky ho sprevádzajú až do dospelosti. Sám to už asi nezvládne, a preto mu musí pomôcť odborník. Vy mi určite rozumiete. Poradíte mi, na koho sa obrátiť?
Táňa, 44

Najjednoduchšou vecou na svete by bolo odporučiť Vám dobré psychoterapeutické pracovisko, a to aj urobím: denný psychoterapeutický stacionár Spirare, Americké námestie 3, Bratislava. Kontakt si už nájdete na internete, v Zlatých stránkach alebo na telefónnych informáciách.

Dovoľte mi však, aby som zároveň vyjadril obavu, že psychoterapia sa nedá zariadiť „pre niekoho“, najmä ak už ide o dospelého človeka. Ten musí mať o takéto riešenie svojej osobnej situácie záujem predovšetkým sám.
Píšete, že musíte niečo urobiť. Žiaľ, nie. Je to kruté a smutné, ale Vy pre to nielenže nemusíte, ale ani nemôžete nič urobiť. Hovoríme – a to opäť zdôrazňujem – predsa o dospelom mužovi, nie o 8-ročnom dieťati. Pomôcť niekomu sa dá len vtedy, keď za Vami príde a požiada o pomoc. Vnucovať niekomu svoje riešenie – aj keď ide o takú blízku osobu – sa nedá.
Je bohapustou ilúziou navrávať si, že problém Vášho pána syna pramení v šikane. Malí tyrani pri šikanovaní v škole vždy s precíznym prehľadom vyhľadávajú „oslabený kus“. Už to, že Váš syn bol ideálnym terčom šikany, znamená, že s ním niečo bolo v neporiadku už vtedy. (To, že pôvodcovia šikany sú psychicky často narušení oveľa závažnejšie, hádam nemusím zdôrazňovať.) Myslím, že Váš syn prišiel ako obeť už do školy. Jeho problém teda nepramení v šikane. Šikana bola len dôsledok jeho problému, s ktorým do školy už prišiel. Už len na základe toho, ako ste sa teraz rozhodli zobrať jeho veci do svojich rúk, sa domnievam, že problémom Vášho syna je pravdepodobne to, že ste to takto zaňho riešili vždy, už od jeho raného detstva – a vždy Vám to aj pripadalo normálne. Tak ako Vám pripadlo normálne napísať mi tento e-mail.
Myslím, že ak sa Váš pán syn obráti na Spirare, iste sa mu dostane pomoci. Ale to musí chcieť predovšetkým on.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.