Opičia materinská láska

Od leta mám priateľa. Sme vo väčšine vecí úplne zladení, je fakt takmer dokonalý, nepije, nefajčí a má skvelého zábavného otca (rodičia sú rozvedení). Možno by mohol byť trochu dobrodružnejšej povahy, je na môj vkus príliš upätý a konzervatívny. Myslím, že to je výsledok výchovy osamelou matkou, či skôr privlastnenia si ho ňou. Nie a nie, aby akceptovala, že chodím s jej synom, pretože ona preňho chce dievča z bohatšej rodiny. Sú na tom finančne oveľa lepšie ako naši, ale nikomu okrem nej to neprekáža. Navyše ja pochádzam z kompletnej rodiny, kde sa nikto s nikým nerozviedol, takže čo. Môj priateľ svojej matke nič nedokáže odoprieť a vo všetkom ju poslúcha. Keď niečo potrebuje, tak je za ňou ochotný letieť aj z mojej postele. Považuje ju za úplne úžasnú, cíti voči nej nejaké výčitky svedomia, že je so mnou, a pre jej buzeráciu má nekonečné pochopenie. „Je to pre pokoj v rodine,“ odôvodňuje svoje ústupky predo mnou. Občas mi to pripadá až ako neprirodzený vzťah. Cítim sa, ako keby som stála medzi nimi dvoma. Čo mám robiť? Mám ho nechať len pre ňu, či ďalej trpieť jej nemožné správanie? Čo keď sa dajme tomu raz zaňho vydám? To mám mať takú svokru ako Zuza v Susedoch?
Milka, 25

Netuším síce, akú svokru má Zuza v Susedoch, predpokladám však, že asi ide o nejaký televízny seriál, kde je nejaká strašná svokra. To, o čom píšete, je jasný príklad tzv. oidipáka. Prefeminizované školstvo a nedostatok pozitívnych mužských vzorov produkuje čoraz viac takýchto nesamostatných mužov, ktorí sú ešte aj po dvadsiatke bezradnými deťmi, čo sa nedokážu o seba postarať, na všetko potrebujú matku, a keď si nájdu ženskú, tak na ňu prenesú rovnaké kompetencie. Preto neočakávajte zázrak, že by Váš priateľ len tak z ničoho nič dospel. Vedci zatiaľ nevymysleli taký prípravok, ktorý by spôsobil, že sa nevyzretý oidipák neschopný prežiť bez mamičky stal zodpovedným a dospelým mužom. Kedysi na to bola dobrá dvojročná vojenčina (ak ju takéto stvorenie vôbec prežilo).

Stará zmija je, na druhej strane, kabinetná ukážka opičej matky. Tie svojich synov zdanlivo milujú, ale nie je to čistá láska, je to majetnícka, sekurizačná pseudoláska, tzv. zahákovanie. Synovia takýchto matiek sú rozmaznaní a často trpia narcistickou poruchou osobnosti a ďalšími poruchami, ktoré majú v konečnom dôsledku aj negatívny vplyv na partnerské a sexuálne vzťahy. Ak muž tomuto nátlaku úplne nepodľahne a nestane sa z neho jasný chudák, začne hľadať svoju ukradnutú mužnosť v okázalo predvádzanom chlapáctve, vymáhaní obdivu žien a v nadvláde nad nimi. Výsledkom je falošný alfa-samec, ktorý má všetky povrchné a zovňajškové znaky alfa-samca, ale bez jeho vnútornej vyváženosti, kompenzovanosti, reálnych vodcovských kvalít a pozitívnych mužských vlastností (ako je napríklad pravdovravnosť, dochvíľnosť, spoľahlivosť, zmysel pre česť, starostlivosť, nápomocnosť a podobne). Takéhoto týpka zväčša prezrádza narcizmus a potreba neustále vynikať nad ostatnými – aj keď len v diskusných fórach na internete. Takýto nepravý alfa-samec síce navonok pôsobí veľmi mužne a dominantne, ale dobrému pozorovateľovi občas svojimi nedospelými ťahmi pripomenie škôlkara alebo školáka, ktorý nástojčivo bojuje o pozornosť učiteľky hlasnejším vrešťaním než jeho spolužiaci. Navyše zväčša ide o nespoľahlivého človeka, lebo je zvyknutý, že sa mu vždy všetko prepečie, ako za čias, keď bol ešte rodným bratom malého princa a Petra Pana.

Áno, viem si predstaviť, čím Vás dotyčný zlákal. Muži tohto typu bývajú veľmi príjemnými milencami a kamarátmi. Dokážu počúvať a sú veľmi empatickí (pretože sú od detstva zvyknutí vciťovať sa do mamičky a plniť jej očakávania ešte skôr, ako ich sformulovala – to tiež „pre pokoj v rodine“). Ľahko si teda získajú sympatie aj iných žien. Ich problém však tkvie v tom, že aj vo vzťahu začnú očakávať, že ich partnerka bude plniť ich želania rovnako ako matka. Pýtate sa, čo máte robiť. Otvorte riadne oči a chvíľu sledujte, do čoho ste sa to namočili. Potom už budete aj sama vedieť, čo robiť, a nebudem Vám musieť radiť, aby ste z tohto vzťahu čo najskôr dali nohy na plecia. Svoje.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.