Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 11.12.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Všetko je to podvod

Blank

Neviem ako ostatní príslušníci mojej generácie, no ja sa necítim na žiadne preberanie oprát. Vraj sa to od nás očakáva, už čoskoro. Ako generácie pred nami a po nás, aj my máme údajne chytiť kormidlo spoločnosti pevne do rúk a chvíľku nás viesť. Kamsi.

Dúfam, že to nevyjde akurát na mňa, lebo moje kroky by viedli určite do kaviarne. Ale čo v kaviarni s celou spoločnosťou? Nič, a niektorí by museli stáť. Takže hádam sa tých oprát chopí ktosi iný, vďačne ho budem nasledovať. Budúcnosti sa neobávam viac, ako je zdravé a keďže bezmedzne a hlúpo dôverujem ľuďom, som dobrý nasledovník. Oni nás už niekam dovedú, tí naši rovesníci.

Ako optimista verím, že nás čakajú lepšie zajtrajšky a predpokladám, že tým smerom pôjdeme. Generácia za generáciou sa bude striedať pri kormidle a nám nasledovníkom bude čoraz viac sveta žiť. Tento dobrý plán sa však pred týždňom aj čosi otriasol v základoch: keď médiami prebehla správa, že v korálikoch značky Bindeez našli drogy.

Keď bude pri kormidle generácia, ktorej sa to týka, teda dnešné detváky, budem už síce vetchý kmeť, čo sa bude len tak šubrať celkom vzadu, ale rád by som ešte stále kráčal ďalej. Len si nie som taký istý, že to vtedy bude ešte dobrý smer.

Veď kam nás môže doviesť generácia, čo nie v puberte, ale v detstve celá komplet fičala na drogách?      

V korálikoch našli GHB, tanečnú drogu zvanú aj tekutá extáza. Stačilo málo a už sa mi pred očami v divokých predstavách zmietali nadopovaní škôlkari v zúrivom tanečnom rytme, krepčiaci do tónov nejakej odrhovačky. Jede jede mašinka, tuc-tuc-tuc. Tí, čo netancovali, skladali si z korálikov farebné mandaly a občas si jednu-dve zobli. Tu modrú, tu zelenú, len nech ešte šlape. Vek Vodnára šuviks.

Je čas poobedného pokoja, mali by spať, ale ony nie, cmúľajú korále, vyškierajú sa všetkými smermi a aj by čosi ešte skúsili, len nevedia prísť na to, čo to je. Také divné pocity v podbrušku či kde, nie nepríjemné, ani príjemné, len znepokojujúce. To temné GHB skúša, ako je to s detskou sexualitou. Lebo aj to vraj tá droga spôsobuje. Väčšiu sexuálnu vzrušivosť a schopnosť dosiahnuť orgazmus. Čosi také deťom? Nemysliteľné.

A predsa ma to celkom zvrátene pobavilo, nie kvôli ohrozeným deťom, to veru nie sú žiadne žarty a myslím to smrteľne vážne, ale kvôli rekreačným konzumentom drog, čo vtrhli do hračkárstiev a skupovali všetky zásoby korálikov Bindeez, ktoré obchodníci pod dohľadom hysterických televíznych reportérov ešte nestihli stiahnuť z predaja.

Človek blúdi čiernym trhom, snorí, hľadá niekoho, kto by mu predal hoci len otep trávy, a nikde nikto. A tu ľaľa, GHB v hračkárstvach, sofistikovane maskované do podoby nevinných korálikov. Hor sa na ne.

Feťáka Plechovku poznám od školy a ak by naozaj bezpodmienečne platilo, že ľahké drogy vedú k ťažkým a na tie sa definitívne umiera, nikto už by ani len netušil, kde je Plechovka pochovaný. A on si pritom veselo vegetuje v práci, v ktorej zarobí akurát toľko, aby mal na kapustu a v sviatok na čosi lepšie, trocha toho hašiša, či nejakú pirulu. Od neho som sa dozvedel, že je to celé bluf.

Ak aj nejaká droga v tých korálikoch bola, buď ju už všetku pojedli nič netušiace deti a teraz sa v rauši tešia, ako pokecajú na sviatky s Ježiškom, alebo sa jednoducho neocitla v tých korálikoch, čo boli na našom trhu.

Plechovka totiž nakúpil všetky koráliky Bindeez, na ktoré narazil, a k tomu aj nejaké iné hračky, čo nielen vyzerali, že by v nich mohli byť drogy, ale aj také, čo pôsobili, akoby ich navrhovali sfetovaní vývojári hračiek. A že ich bolo!

Efekt? Žiadny!

„Požral som, čo sa dalo, pooblizoval – a nič. Nešlape to, všetko je to podvod, Gajo, škaredý ojeb!“ povedal mi feťák Plechovka, keď sa ma prišiel spýtať, či si nechcem nejaké hračky kúpiť, alebo či ho aspoň nezaložím, do výplaty je bez koruny, všetko padlo na koráliky.

Nepožičal som, pár dní s čistou hlavou mu neuškodí, ale aspoň som sa prestal báť. Nech chytí opraty do rúk hocikto, kým drogy nebudú voľne v predaji v hračkárstvach, nemáme sa čoho báť.

Ale ani na čo sa tešiť, rieklo moje temné ja, ale to už som ho nepočúval.



Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [6]