Posledná večera a horiaca mačka ako dezert

Jedlá, podobne ako iné zmyslové zážitky, prichádzajú a odchádzajú, zostávajú len skutočné skvosty a najväčšie hrôzy. Za celý ľudský život zjeme približne dvadsaťosemtisíc večerí, ale naozaj zapamätaniahodných je ledva sto. O tých sa spriadajú legendy, opierajú sa o ne spomienky, z nich vznikajú dejiny a deti.

Bola raz jedna taká legendárna noc. Prvýkrát ten rok napadal skutočný sneh a stále chumelilo a chumelilo. Stretávala som sa vtedy s jedným zaujímavým chlapíkom, ktorý ma priťahoval a zároveň som sa ho bála. Respektíve, bála som sa nás oboch a toho, čo by sa stalo, keby sme vzájomné očarenie nechali prerásť v niečo väčšie. Dostala som pozvanie na večeru, ale odmietla som ho. Poprosila som radšej o domáce jedlo, uvarené len pre mňa mojím hostiteľom. Súhlasil. Pozorovala som ho, ako v obchode starostlivo vyberal všetky suroviny a víno. Dal si naozaj záležať. Nálada bola zvláštne ponuro slávnostná. Obaja sme mali pocit, akoby to nebola naša prvá večera, ale posledná.

Keď sme konečne dorazili k domu, boli sme už premrznutí na kosť. Vytrvalo snežilo, už bolo snehu po kolená. Pred domom sme zistili, že nemáme kľúče a že teda musíme čakať na jeho spolubývajúceho, aby nám odomkol. Kým dorazil, odkiaľsi sa k nám dotáralo malé čierne mača a tmolilo sa nám okolo nôh. Keď sa spolubývajúci konečne dovalil aj s kľúčmi, nadobudol dojem, že to mača je v skutočnosti jeho kocúr Jazz, ktorý sa mu stratil pred rokom. Mača malo síce iba nejaké tri mesiace, ale bolo čierne a keď otvoril chladničku, pribehlo k nej, čo postačilo ako dôkaz, pretože minuloročný kocúr to vraj robil tiež. Ani sme sa veľmi nemuseli snažiť presvedčiť ho o identite jeho kocúra, Jazz sa pre neho po roku vrátil v trochu zmenšenom formáte.

Môj hostiteľ varil, ja som ho iba pozorovala. Triasli sa mi z toho kolená. Spolubývajúci sa na večeru pozval automaticky tiež, tak sme zvesili dvere a spravili z nich improvizovaný jedálenský stôl. Na stôl sme naaranžovali sviečky, tuším došlo aj na skladanie servítok hodné maturity za jedna. Jedlo bolo úžasné, ražniči sa v nás strácalo so sladkobôľnym pocitom, že každým lahodným sústom sa tento večer chýli ku koncu. Po jedle zavládlo v miestnosti ticho. Komprimovaný Jazz vyskočil na stôl a začal vylizovať taniere. Odrazu sa z neho začalo dymiť a nám chvíľu trvalo, kým sme si uvedomili, že stojí vlastne nad sviečkou a začal horieť.

- Martin, horí ti kocúr! – vykríkli sme unisono a spolubývajúci sa po troch sekundách zaváhania konečne ujal svojho znovu nájdeného miláčika. Kocúrovi sa našťastie nič nestalo, len Martin na nás zazeral, akoby sme to jeho kocúrovi spravili my. Môj hostiteľ a ja sme sa začali smiať a dlho sme nevedeli prestať. V nových a nových vlnách záchvatov smiechu som si uvedomila, že toto nebola posledná večera, ale prvá a že po nej bude nasledovať ešte mnoho iných, každodenných, aj nezabudnuteľných, smutných, aj veselých. Mala som pravdu, lebo s tým človekom večeriam dodnes.

Ražniči

Potrebujeme:

kuracie prsia pokrájané na kocky
hrubostennú papriku pokrájanú na kocky
menšiu cibuľu na hrubšie kolieska
slaninu nakrájanú na hranolčeky

ak máte, alebo máte radi, pridajte aj:

klobásu pokrájanú na kolieska
zemiaky na kolieska (ako hrubšie chipsy)
šampiňóny (podľa veľkosti celé alebo polovice)
cherry paradajky
mladú cukinu nakrájanú na kolieska

Na kovovú ihlicu alebo špajdľu postupne napichujeme všetky suroviny podľa zvoleného systému alebo spôsobom náhodného výberu. Na začiatku a na konci ihlice je vhodné dať niečo pevnejšie, čo sa pri tepelnej úprave nespečie alebo nerozpadne. Posolíme, pokoreníme a poukladáme na plech. Pečieme prikryté alobalom na 200 °C približne 50 minút. Vo finále odkryjeme a dopečieme dozlatista.

Podávame s opečenými zemiakmi.

Flambované mačky nie sú nevyhnutnou dekoráciou.

Ražniči nemusíme jesť iba pri letnom táboráku alebo obligátnej augustovej grilovačke. Ražniči vás zahreje aj na konci novembra alebo trebárs v januári. A nie je to len tým, že vďaka nemu zapnete rúru a hodinu ňou vyhrievate byt. Ražniči je jedno z tých jedál, ktoré v nás vyvolávajú leto, najmä ak sa pripravujú s láskou.

Poznámka: Pri príprave tohto receptu neprišlo žiadne zviera k ujme na zdraví alebo živote, čoho dôkazom sú aj autorkini dvaja spokojne okrúhli kocúri.