Teraz alebo nikdy

Skutočne zle sa Oskar začal cítiť v nedeľu ráno a paradoxne vo chvíli, keď pri pohľade na hráškovozelené čalúnenie vydýchanej konferenčnej miestnosti konečne prestal omdlievať. Už druhý deň víkendového tréningu stratégií efektívneho vyjednávania, ktorý mu ako motiváciu k ďalším nadštandardným výkonom zaplatil jeho posadnuto ambiciózny šéf, intenzívne preklínal svoje nedávne rozhodnutie prestať s užívaním Neurolu.

Podrobným pozorovaním diania na desiatkach akcií tohto typu si Oskar najskôr vypracoval typológiu lektorov, časom pridal účastníkov a usilovne rozvíjal svoju Teóriu zdieľanej frustrácie, v ktorej podobné tréningy prirovnával k pobytom v kúpeľoch: ich účastníci na nich, tak ako pacienti počas liečebných procedúr, stretli podobne postihnutých, zažili spolu pár bezvýznamných situácií a so zistením, že ešte nie sú na tom tak zle, znova spokojne nastúpili do každodennej ničoty. Cez školenia, workshopy a teambuildingy vedel Oskar tiež dokonale vypnúť a uvažovať výlučne o sebe. Ako na príbuzných scestných podujatiach týmto spôsobom dosiahnuť štádium kritickej mizérie, mohol dočasné zoskupenie ľudí, ktoré by silno nenávidel, efektívne vyučovať už aj sám.

Práve prebiehajúci tréning sa od všetkých minulých niečím líšil. Malý okrúhly fľakatý Tim z Chicaga bol oproti ostatným prednášajúcim tak bolestivo nudný, až si ho Oskar musel predstavovať ako figúrku kreslených vtipov, v ktorých sa raz oblial kávou, inokedy zhodil flipchart, alebo mu pred auditóriom spadli na zem drahé nohavice. Všetky slabé stránky Tim u Oskara suverénne vyvážil domácou úlohou z konca prvého dňa. Účastníkom stretnutia pripravil jednoduché zadanie: urobte do zajtrajšieho rána vec, ktorú ste ešte nikdy predtým nespravili. Jasnú, za dvanásť hodín realizovateľnú skúšku príjemne zaskočený Oskar v záblesku eufórie nominoval na najzábavnejší moment, aký kedy na workshopoch zažil a pred jeho spoteným autorom sa v duchu kajal.

V nedeľu ráno si teda Tim šúchal červené ruky a s tečúcimi slinami vyzvedal, ako prítomní úlohu zvládli. Pestovaná takmer dôchodkyňa, čo si odžila aj do dvoch románov a na takýchto akciách zháňala posledný príležitostný sex, euforicky  opisovala, ako si vždy túžila zaspievať v plnej električke a ako si to v noci konečne splnila. Nasledoval iniciatívny mudrlantský lolo, čo z euroobalu vytiahol dve strany A4 a prečítal sériu klamstiev, v ktorej mal uniesť taxík a s jeho krásnou pasažierkou do svitania tancovať v rozbitom výklade Tesca. Chuť na zlátaniny po chvíli prešla aj korektného Tima, chytráka stopol a zaujímala ho premiérovo zrealizovaná vec niekoho iného.

- Čo si spravil ty, mladý muž? – vyhŕkol zrazu na Oskara, ktorý ho pozoroval asi o sekundu dlhšie, než mal vo zvyku. Chyba: osadenstvo zistilo, že aj on je v miestnosti a cúvnuť už nebolo kam.

- Napísal som mail niekomu, o kom som si povedal, že sa mu už v živote neozvem – prehodil Oskar plynulou angličtinou a dal si záležať, aby znel čo najviac arogantne. Tim až tak poskočil a v kreslenej podobe ho Oskar videl, ako na ďalšom tréningu túto vetu energicky čmára vyschnutou tučnou fixou po tabuli.

Všetky rozšírené oči v miestnosti chceli počuť podrobný opis tohto činu. Oskar teda začal príchodom domov. V tom, ako si najprv zalial kurací Vifon, klamal, aby si nemysleli, že je už úplný netvor; inak nejedával, lebo osamotené stolovanie ho priznane ničilo. Potom si sadol za počítač, a dlho nevedel, ako začať, čo bola pravda: vymyslieť len obyčajné oslovenie znamenalo muky; keď súkal nasledujúce vety, vybavil si peklo písomných príprav pred skúškami a pri čítaní jednotlivých odsekov sa mu vrátil trápny pocit zo základnej školy po tom, čo ho učiteľka označila za príklad, ako určite netvoriť slohy. 

Tim zatiaľ využil všeobecné nadšenie v konferenčnej miestnosti, otočil sa a tajne si vstrekol sprej proti zápachu z úst. Ľudia ani nedýchali, a to im Oskar tie najzaujímavejšie veci zatajil. Hneď na začiatku napríklad časť, v ktorej trápne priznal, že Timova úloha je vlastne skvelá a on ju vážne chce splniť. Ďalej vynechal kŕmenie svojho sivého kocúra a aj skutočný priebeh samotného písania. Počas tej ťažkej noci prerobil mail niekoľkokrát: najprv ho napísal tak, ako chcel, vzápätí s precízne zašifrovaným posolstvom a potom do tela správy ťukal kombinácie troch slov vrátane svojho podpisu. Keď striedavo ťahal šnúru z počítača a znova ju strkal do elektrickej zásuvky, točila sa mu hlava a zle dýchal. Dávno nemyslel na niekoho tak veľmi a už vôbec si nespomínal, kedy naposledy chcel niečo takto silno.

Tim potom začal zisťovať, komu Oskar mail napísal. Spievajúca pani z električky tipovala bývalú priateľku, mudrlantský lolo navrhoval rozhádaného príbuzného a väčšina zvyšku, tak ako celé dva dni, ani nemukla.

- Nepoviem, je to tajomstvo – odsekol Oskar chladne a predstavoval si, ako sa kreslený Tim od poníženia zavŕta do vyleštenej podlahy. Fľakatý mužík sa scvrkol ešte viac a aby vyšiel z chúlostivej situácie, hodil do debaty novú tému. Kým speváčka s lolom splietali nezmysly o Oskarových pocitoch, Oskar si spomenul, ako pár hodín dozadu, nadránom, keď von oknom vyhadzoval vyschnuté ananásy z pizze, svietil na neho z monitora dopísaný mail. Pár viet, žiadne podobenstvá medzi riadkami, len tak, ako to ozaj myslel. Bol vyžmýkaný, triasol sa, nevedel, ako by mu malo byť, a už vôbec netušil, čo bude potom.   

- Ako sa to teda skončilo? – Tim sa nadúval a ako kreslený panák bleskovo padol na kolená a v túžbe po pointe olizoval Oskarovi šnúrky na topánkach.

- Nakoniec som ten e-mail neodoslal, – oznámil Oskar mechanicky a až fyzicky cítil, ako miestnosťou prebehla teplá vlna vypusteného vzduchu. Tim si bez zábran vystriekal ústa sprejom, vyhlásil coffee break a pobúrení účastníci sa vďačne presunuli k syrovým pagáčom.

Opustený Oskar sa zrazu cítil celkom fajn. Vedomie, že vec, čo urobil prvý raz v živote, mala úplne iný koniec než ten, ktorý zúčastnení práve svorne preklínali, bolo celkom vtipné. Dokonca aj tá hráškovozelená ho začínala baviť.