Rooterovia všetkých krajín, spojte sa!

RTFM
(Read The Fucking Manual)
Trocha sme v poslednom čase našu seriálovú sekciu zanedbali a veru zdá sa, že to nebude lepšie. Nie že by už seriály nestáli za to, len sa ich vyrojilo príliš mnoho a hoci sú skôr lepšie ako horšie, žiadny z nich ma nedokáže nekriticky nadchnúť. Áno, Heroes sú možno vynikajúci, aj Eureka či Bionic Woman, ktorá sa rozbieha veľmi sľubne, len už ich sledujem bez zápalu, viac-menej z povinnosti, aby mi čosi potenciálne zásadné neušlo. 

Možno je to tak, že ma nič nechytilo preto, že momentálne som obsadený. Celkom nekriticky uctievam The IT Crowd – britcom, ktorý sa po dvoch sezónach a cakum-prásk dvanástich odvysielaných epizódach katapultoval na môj absolútny vrchol. Púšťam si ho dokola už asi rok, a neviem sa ho nabažiť. Šesť dielov prvej série poznám naspamäť, druhú sa učím.

Lebo keď posadnutosť, tak poriadna. DVD sú na ceste, v tričku s logom chodím už nejaký piatok, posťahoval som, čo sa dalo, hudbu, vystrihnuté scény, komentáre tvorcov, čokoľvek, na čo som narazil a rozmýšľam o tetovaní. The IT Crowd mám permanentne so sebou, natiahnutý v PSPčku, a šírim jeho slávu, kde sa dá, lebo ako to už v prípade britských komediálnych seriálov býva, sotva sa ho u nás dočkáme. A ak, tak na ČT 2 v svojráznom vysielacom čase.

Červený trpaslík? Áno! Jistě, pane ministře, Jistě, pane premiére? Samozrejme. Fawtly Towers, Kancl, Mladí v partě, Father Ted, Spaced, Hippies či Black Books? Áno, áno, áno, nepochybne vynikajúce komediálne seriály dotýkajúce sa geniality, vtipné takým spôsobom, aký dokážu písať len Briti. Existuje vôbec národ s výraznejšou komediálnou tradíciou? Pochybujem, nik nie je vtipnejší, žiadny národ nedisponuje silnejšou autorskou zostavou. A nielen literárnou. Klasické komédie štúdia Ealing, Monty Pythonov lietajúci cirkus, Benny Hill a tak ďalej.

Ak sa oplatí spomenúť len jedno meno, budem menovať dve: Grahama Linehana a Arthura Matthewsa, ktorí sú s moderným, či priamo súčasným britcomom spojení celkom bytostne. Autorsky sa totiž nielenže spolupodieľali na už legendárnej komediálnej show Big Train, postavenej na jednotlivých skečoch nezapierajúcich v sebe dada poetiku Monty Pythonov, ale vytvorili aj tri ďalšie zásadné britcomy posledných dvadsiatich rokov – Father Ted, Hippies a Black Books. Všetky treba vidieť, najľahšie sa dostanete k Black Books, piatok čo piatok na ČT 2.

„Skúsili ste to vypnúť a zapnúť?“
Linehan a Matthews boli natoľko kompaktnou autorskou dvojkou, že rukopis každého z nich sa dá odlíšiť až takto spätne, keď už tandemu niet a každý píše sám za seba. Ten Linehanov najlepšie v The IT Crowd, a ak sa mi on zdá ako ten vtipnejší a šikovnejší z dvojice, tak práve preto, že on má vlastný seriál a Matthews nie.

The IT Crowd je seriál o ľuďoch pracujúcich v IT oddelení veľkej firmy a ak z neho trčí čosi viac a tak troška na úkor čohosi iného, tak to, že Linehan je veľmi presný a veľmi autentický pozorovateľ so zvláštnym darom zachytiť esenciu prostredia a predovšetkým typov, ktoré sa v tomto prostredí pohybujú. Preto sa The IT Crowd okamžite stretol s takým vrúcnym prijatím, ľudia od počítačov sa v ňom jednoducho našli a hoci sú vykreslení viac-menej komicky, nie je to humor, ktorý by ich urážal, skôr im stavia pomník a oslavuje ich výnimočnosť sarkazmom a iróniou. 

Roy a Moss sú svojím spôsobom zápecníci s nulovými sociálnymi návykmi a zručnosťami. Svet im nie celkom rozumie a oni nie celkom rozumejú svetu. Troška ním pohŕdajú, ako pohŕdajú každým, kto nedokáže programovať v zdrojovom kóde, troška sa ho boja a troška ich fascinuje. Hlavne ženy.

Keď k nim po skutočne vyčerpávajúcom konkurze najme šéf Reynholm Industries Denholm, blahej pamäti, novú vedúcu oddelenia Jen, krehká rovnováha sveta v suteréne veľkého firemného sveta je narušená. Jen prichádza, a keď Roy s Mossom pochopia, že nie je ich sexuálnou fantáziou, neskrývajú svoje veľké sklamanie. Nepáči sa im, že by im mala šéfovať žena, zvlášť ak je tá žena zvonka, počítačom nerozumie a ani iným typickým kratochvíľam ľudí od počítačov nie. Ale zvyknú si, lebo si zvyknúť musia. Seriál, ktorý pokojne môžeme vnímať ako generačný, sa rozbehol.

Je to fotka mojej rodiny? Nie, je to A-team!
V dosiaľ existujúcich dvanástich epizódach sme už Mossa, Roya a Jen mohli spoznať v najrozmanitejších situáciách a pokiaľ majú čosi spoločné, tak to, že všetci sú tak trocha mimo, neistí si sami sebou, skrývajúci sa za navonok prehnané sebavedomie. Teda Roy a Jen takí sú, Moss v kategórii takej nejasnej ako sebavedomie sotva dokáže uvažovať. Jen má sklony k hystérii, smeje sa ako kobyla, ak by sa teda kobyla dokázala smiať, a keď má svoje dni, mení sa v démonickú fúriu. Roy nosí fantastické tričká, pokúša sa randiť a svet počítačov mu nie je útočiskom, skôr prekliatím, ktorého by sa aj zbavil, ak by sa dalo. Ale nedá sa, duši nerozkážeš. A Moss je Moss, pravdepodobne večný panic, kocka, ktorá sa dokáže neuveriteľne zabávať na zle naletovanom plošnom spoji, ale tie ostatné, normálne veci mu sotvakedy dôjdu.

Ich domovom je suterén, konkrétny suterén veľkej firmy, aj suterén ako metafora ich vzťahu k vonkajšiemu svetu. Žijú v jeho rámci, ale kdesi na okraji, kdesi na samom spoločenskom dne zaľudnenom outsidermi, ktorí jediní majú odvahu zostať ľudsky autentickí a nezriekajú sa svojich záľub len pre dospelosť, zrelosť a zodpovednosť vlastné svetu dospelých.

Hoci hlavnými postavami The IT Crowd sú jednoznačne Moss, Roy a Jen, nie sú v seriáli osamotení. Predovšetkým v prvej sérii do ich sveta občas vstupoval fascinujúci, až maniakálne hyperaktívny veľký šéf Denholm Reynhold, muž pochybných morálnych zásad, zato vodca s jasnou víziou. Neskôr jeho miesto zastal ďalší maniak, tentoraz sexuálny – jeho syn Douglas, plnoštíhly seladón so záľubou v móde osemdesiatych rokov. A treťou vedľajšou, ale pravidelnou postavou v seriáli je Richmond – gotik, ktorého si Roy a Moss chovajú za červenými dverami, lebo je príliš depresívny. Richmond je ďalší zástupca kultúrnej, respektíve lifestyleovej minority v seriáli, a reprezentuje v ňom toho štvrtého, toho, z ktorého si tí traja spoločensky len trošku nad ním môžu robiť srandu. 

Návšteva tety Irmy
Tucet epizód The IT Crowd je presiaknutý situačným a verbálnym humorom, ktorý síce nemusí fungovať univerzálne, ak ale čo len troška poznáte jeden z jeho kultúrnych kódov, budete sa kráľovsky baviť. Najlepšie na tom sú, samozrejme, ľudia z fachu, pre ktorých sú počítače nielen prácou, ale aj súčasťou ich životného štýlu a ešte celkom nezblbli z rutiny a nebránia sa sebairónii. Tým totiž dôjdu aj fóriky v druhom pláne, elegantne skryté pred nami, IT vyvrheľmi. Lebo práve ich The IT Crowd oslavuje.

Na druhej strane, predovšetkým druhá séria už od diváka nechce, aby poznal kontexty a sám si skladal význam. Humor v nej je viac situačný, už nepozorujeme nerdov v ich prirodzenom prostredí, ale v prostredí, ktoré im je cudzie, a preto nevedia veľmi adekvátne reagovať. Krásne to ilustruje hneď prvá epizóda druhej série, v ktorej sa Moss a Roy dostanú po prvýkrát do divadla, a hneď na muzikál s veľavravným názvom Gay. Že obaja skončia na tých najmenej pravdepodobných miestach, uväznení vlastnou neschopnosťou adekvátne reagovať, ani netreba dodávať.

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [40]