Boh ochraňuj Ameriku

Carrie je americká lektorka s traumou z detstva a traumou z prítomnosti a zdá sa mi plná ďalších tráum, ale zatiaľ som si nie istý, lebo sa poznáme len veľmi krátko. Carrie je pragmatická idealistka, študovaná liberálka, a prišla sem nielen učiť angličtinu, ale aj spoznať krajinu svojich predkov a naučiť sa po slovensky. Lebo táto Carrie mala pradeda Slováka a prababku Slovenku, a hoci jej rodičia sú Američania ako polená, ona sama sa tak necíti. 

Carrie má v pase meno Leia Organa Vrbnicky, ale nikomu sa k nemu nepriznáva, žije ukrytá za pseudonymom. Carrie totiž svoje meno neznáša, rovnako ako neznáša všetko, čo symbolizuje. Nemáme veľa spoločného, ba naopak, líšime sa celkom zásadne, skôr by som si rozumel s jej otcom, s mužom, ktorý dal svojej milovanej dcére meno po princeznej z Hviezdnych vojen. Rozumiem mu, lebo ak ja raz budem mať dcéru, bude sa volať Dana, po Dane Barrettovej z Krotiteľov duchov. Carrie Hviezdne vojny nemá rada, a keď už sme pri tom, ani tých Krotiteľov duchov nie a nespomínal by som to, ak by to niečo neznamenalo. Dostanem sa k tomu. O chvíľku.

Prv treba ešte povedať, ako som sa vlastne s Carrie zoznámil.

Bol som na návšteve u jej spolubývajúcej a namotal som sa na plechovku Campbellovej polievky, majestátne sa týčiacej v špajzovej skrini. Čo som tam hľadal? Chipsy a bol som vyzvaný, aby som ich našiel, vliezť niekomu do špajzovej skrine si ani ja len tak nedovolím. Podstatné je, že na Campbellovu polievku v konzerve som dosiaľ nenarazil inak ako cez Warhola, a teraz tuto aha ľaľa, Campbellova polievka priamo predo mnou, nenačatá, v konzerve, len ju namaľovať.

Čerta maľovať, ochutnať som ju zatúžil, a keďže patrila Carrie, nebolo inej cesty, len to prebrať priamo s ňou.

Dohodli sme sa, Campbellovu polievku mi nezištne darovala, hneď ako som jej vysvetlil pozadie. Že ma zaujíma, ako chutí, lebo ak Warhola inšpirovalo k jej zvečneniu práve toto, mnohé by to vysvetľovalo. Ani neviem, či som sa o ten jemný náznak irónie snažil, alebo sa tam ocitol sám od seba, každopádne, Carrie táto rovina zostala skrytá, zato ju najprv nadchlo, že poznám Warhola a potom sa zháčila, že jasné, veď to bol našinec. A začali sme sa rozprávať.

Carrie nemá rada Bushovu politiku, nepáči sa jej americká ignorancia, veľmi ju sklamalo, že v našich kinách sa hrajú prevažne americké filmy a celkom ju rozhodilo moje simpsonovské tričko. Už ma mala, do rozhárajúceho ohníka som prilial, čo sa dalo.

Že milujem americký pop, McDonalda a Coca Colu, že do kina chodím zásadne len na americké filmy, že ak mám nejaký voľný čas, venujem ho seriálom, americkým samozrejme, že hrám videohry a zbieram figúrky, a keď som sa vyznal zo svojho vrúcneho vzťahu k sci-fi, k Star Treku a Hviezdnym vojnám, nebola ďaleko od toho, aby mi o hlavu oplieskala, čo mala poruke.

V záujme zachovania vlastnej dôstojnosti som zmiernil tempo, predsa len, zviechať sa spod stola, trafený kamsi do spánku knižkou Noaha Chomského sa mi ani teraz nezdá vhodným zavŕšením rozhovoru.

Sporili sme sa celú noc, ona v pozícii absolútne odmietajúcej americkú kultúru, ja jej verný ochranca a milovník. Neustúpila ani o piaď, ani keď som vytiahol zbrane toho najťažšieho kalibru. Áno, mám rád americký pop, ale on mi ukázal cestu ku koreňom.

Woodyho Allena možno ignorovať, aj Casablancu či Občana Kanea, aj Theodora Dreisera, Saula Bellowa a Raymonda Chandlera, aj Thomasa Pynchona a Roya Lichtensteina, aj toho Warhola a vlastne kohokoľvek, kto mi v tej chvíli napadol. Filmári, výtvarníci, spisovatelia, všetko jedno. Chrlil som mená – Hemingway, Saroyan, Poe, Hawthorne, Melville, Twaine, Pollock, Basquiat, Johns, Hopper, Wright, Rockwell, Hitchcock, Willer, Wells, sám som bol prekvapený, na koľko si ich dokážem spomenúť a nič. Žiadne z tých mien akoby nemalo dostatočnú váhu, keď na opačnej miske váh trónia Disney, Lucas, Brown a Collinsová.

Nemôžem tvrdiť, že Carrie má o kultúre svojho národa menší prehľad ako ja, to v žiadnom prípade nie, ale zdalo sa mi, že ak som ja vravel o americkej kultúre a celkom prirodzene som za jej súčasť pokladal aj pop, ona si to jednoducho rozdelila naším, európskym spôsobom. Že sa mi to zdá zvrátené? Áno, zdá, lebo ak Ameriku my tu u nás radi pokladáme za krajinu blbcov, tak zovšeobecňujeme na základe toho, čo je najviac na očiach a ilustrujeme tým nie ich hlúposť, ale našu vlastnú. A obmedzenosť, a to ma uráža.

Carrie vníma svoje vlastné meno ako potupu, Leia Organa v jej očiach symbolizuje všetko to, prečo sa odvrátila od kultúry vlastnej krajiny. Akoby jej nedochádzalo, že Hemingway je rovnako americký ako Hviezdne vojny a že to, čo ona vníma ako druhú stranu mince, je stále ten istý peniaz.

Asi by sa mi nepáčilo volať sa Vlado Dabač Malíček, len dúfam, že ak by som sa takým krstným menom volať mohol, nech by som ho neznášal akokoľvek, nezanevrel by som preň na všetko slovenské.

Pýtal som sa Carrie, či si svoje nové krstné meno zvolila z úcty k otcovi, niečo v tom zmysle, že aj keď sa jej Leia Organa nepáči, tak aspoň urobila kompromis a vzala si krstné meno herečky Carrie Fisherovej, ktorá princeznú Leiu hrala, ale tvrdila, že nie, že to vôbec nevedela. Tak som sa spýtal, či to má od Carrie Bradshawovej zo Sexu v meste, ale ani to nie, hoci to, že ja som si to dal do súvisu, ju vydesilo. A keď som sa spýtal, či je teda Carrie podľa rovnomenného hororu Briana De Palmu alebo podľa knižky Stephena Kinga, kapitulovala úplne, povedala, že ju mám volať Lena a celkom ma zavrhla.

Trocha som si ju získal, keď som jej povedal, že je slovenskejšia, akoby si myslela, ale pochybujem, že to stačilo. Niektorým ľudom neulahodíš.

Boh ochraňuj Ameriku.