Neúspech je môj guru

Bolo to vo štvrtom ročníku na gymnáziu na hodine francúzštiny. Francúzštinárka to bola za štyri roky už asi piata a nemala zostať posledná, ale ako jedna z mála to brala smrteľne vážne a keďže bola práve čerstvo oplodnená pravým nefalšovaným Francúzom, cítila sa byť viac než oprávnená dávať rady týkajúce sa nielen správnej francúzskej výslovnosti, ale aj rady do života. Raz, pobúrená faktom, že sa so spolužiačkou na seba pozeráme a nie sme otočené chrbtom, keď nacvičujeme telefonický rozhovor, sa naozaj rozplamenila a s presvedčivosťou starovekej Pýtie začala na nás ukazovať prstom:

- Vy, vy a vy sa v živote nestratíte. Vy a vy a možno aj vy sa snáď presadíte. A vy ostatní... nikdy v živote nič nedokážete.

Neviem, či ju zmohla náhla jasnozrivosť alebo len jednoducho vedela, ako povzbudiť, to sa dnes už nedozviem. Len si pamätám, koho zaradila do ktorej kategórie a kde sú tí ľudia dnes. Koľkokrát sa kto z nich dotkol dna a ako rýchlo sa od neho zase odrazil hore. Tá, čo sa nemala stratiť, sa nám stratila z dohľadu v malom švajčiarskom mestečku a s dvomi malými deťmi čaká na večne služobne odcestovaného manžela (aj keď verím, že len čo deti odrastú, zase nakopne vrtuľu až nám uchytí klobúky) a tá, čo nemala v živote nič dokázať, dnes rastie vo vlastnom architektonickom a interiérovom štúdiu.

Aspoň mne pády prospievajú. Slepé uličky, aj jamy levove, neúspechy a nesprávne voľby, to všetko ma v konečnom dôsledku, aj keď to mnohokrát v tom konkrétnom okamihu tak nevyzeralo, nasmerovalo lepším smerom, urýchlilo to môj postup ďalej, pomohlo mi to dozrieť. A stalo sa tak ďaleko intenzívnejším a rýchlejším spôsobom, ako keď môj život prebiehal hladko, bez zbytočných odbočiek, úspešne a zdarne. Neúspech na mňa fungoval ako ultrazvuková odstredivka na Kltkov orechový likér. Každý blok v akomkoľvek smere skôr či neskôr podporil vznik niečoho lepšieho, k čomu by som neprišla, keby som nebola predtým zablokovaná.

Nedávno som narazila na výrok: „Cancer is my guru.“ Použila ho Kris Carr vo svojom dokumente o vlastnom boji s rakovinou Crazy Sexy Cancer. Rakovinu prestala brať ako niečo, čo by jej malo vziať život, ale ako niečo, vďaka čomu môže rásť, cítiť sa omnoho viac nažive ako kedykoľvek predtým, stretnúť úžasných ľudí, ktorých by inak nestretla, lepšie poznať svoje telo a starať sa oň so vzácnou starostlivosťou.

Uvedomila som si, že neúspech je môj guru. Že čokoľvek ma postretne, posunie ma to dopredu. Žiadna jama nie je dosť hlboká na to, aby mi do nej nesvietilo slnko. Nijaká slepá ulička ma nezvedie z cesty. Polená pod nohami sú len veselou rozcvičkou. Len z jednej veci mám strach. Čo keď mi to prerastie cez hlavu? Čo ak sa stane mojím guru aj lenivosť, strach a sebapodceňovanie?