Dráma v banke

Z dovolenky vám ostane pár cudzokrajných peňazí. Nie veľa, ale tá skutočnosť celkom poteší a s týmto pocitom navštívite svoju banku. Po sterilných dlaždiciach sa tam došmýkate k pastelovo farebným sedačkám a kým pokorne rešpektujete hranicu diskrétnej zóny, necháte sa ožarovať umelými stropnými svietidlami.

Pani za vylešteným oknom, ktorá sa ujde mne, vyzerá rovnako ako celé vnútro tejto dokonalo pôsobiacej inštitúcie. Jemný šperk, pestovaný biely chrup. Istota a stabilita. Zrušila by som len ten kus skla medzi nami, pretože ona preto pripomína zlatú rybku v akváriu bez vody. Hneď ma ale s úsmevom odzbrojí: rýchlo, vecne a profesionálne ju zaujíma, čo potrebujem a ja pomaly, komplikovane a amatérsky vysvetľujem, že zmeniť (alebo zameniť) zahraničnú menu na tú našu. Pani empaticky prikývne a pustí sa do rutinnej bankovej činnosti. Lenže chyba! Niečo mi na nej nesedí.

Je to chýbajúca časť umelého nechtu na pravej ruke, ktorou berie bankovky z tej mojej. Ak som k nej doteraz cítila trochu nedôvery, od tejto chvíle je všetko inak. Viditeľne odlomený kus umelosti jej uberá z chladnej bankovej bezchybnosti a vďaka  tejto drobnej nechutnosti je chutne ľudská. Mrkne na mňa: možno vie, že som ju odhalila, a kým sa venuje svojmu, ja si s radosťou začnem robiť vlastné.

Nemyslím už na necht, ale na to, ako došlo k jeho strate. Pani včera cestou z práce prepadol surový násilník a ona sa mu bránila tak tuho, až jej necht ostal zapichnutý v jeho bravčovej lopatke. Alebo keď dnes ráno, ešte poloslepá, zašívala ponožky všetkým synom svojej rozvetvenej famílie, nestihla si práve ten posledný nalepiť na štíhly palec. Ešte inak: pri čakaní na verdikt o vytúženom pracovnom postupe ho od nervozity ohrýzla tak, že chudák stratil svoj význam. Kým ukončí rutinnú finančnú operáciu a podá mi slovenské peniaze s mojím občianskym, stihne byť hlavnou postavou minimálne v piatich bleskových príbehoch. Čím bizarnejších, tým lepších. Jediné, čo nedovolím, je nechať necht spadnúť do zmrzlinového pohára a počas narodeninovej oslavy jej dcéry ho nájsť útlocitným švagrom. Na to mi je príliš sympatická.

Cestou z banky to vyzerá ešte zaujímavejšie: hádam, aký mala pani život tesne pred stratou nechta, a čo je to vôbec za ženu. Keď sa konečne rozhodnem, ktorá príhoda sa jej vlastne stala, hrá sa ďalej. Vybranú možnosť skúšam namontovať do rôznych žánrov. Pani si najprv odtrpí svoje v horore, potom jej doprajem trochu rozprávkového relaxu, väčšinou ale ostanem pri tragikomédii alebo absurdnej fraške, tie mám najradšej.

Možno je to celé len iný spôsob vstupovania do životov cudzích ľudí. V tomto prípade však nejde o špehovanie a sledovanie; od tejto panej si iba požičiam niečo, čo potom posúvam ďalej podľa vlastného uváženia. Stačí banálny detail a už sa ide. Dôležitý je teda príbeh, mozaika udalostí sama osebe, pasia z vymýšľania a kombinovania. Takouto aktivitou sa dá celkom invenčne likvidovať nuda alebo oživiť čas, v ktorom treba robiť niečo iné. Človek si len musí dávať pozor, aby mu pri tejto zábave nebolo veľmi vidieť do hlavy. Ľudia, ktorých si povyberá za svojich protagonistov, totiž vymyslené historky nemusia zdieľať s rovnakým nadšením. 

Práve keď v hlbokej minulosti dovoľujem svojej sedemročnej hrdinke zapáliť vianočný stromček, zvoní mi telefón. Chvíľu počúvam, uvažujem a konečne pochopím. Volá mi ona, pani z banky. Tichým roztraseným hlasom ma prosí, aby som sa tam rýchlo vrátila. Je mi jasné, že sa jej muselo stať niečo skutočne dramatické. Zvažujem, ktorá možnosť si ju teda našla. Prepad? Domácnosť? Kariéra? Ako to bude pokračovať?

V banke je pani za sklom zelená ako eso. Ešte viac než ja. Slzy má na krajíčku a vážne sa ospravedlňuje. Nechápem prečo. Náhly obrat v príbehu ma zaskočí: tragédia tentoraz na pláne fakt nebola. Potom pani začne so smutnými očami vysvetľovať: moje dve DVESTO-kunové bankovky brala ako dve JEDNO-stokunové bankovky. To preto mi dala menej korún ako mala. Nevie si to vysvetliť, ale pomýlila sa. V databáze našla moje číslo a hneď volala. Možno by už potrebovala dovolenku.

Ešte zopakuje, ako veľmi ľúto jej to je a ustarostene sa pýta, či mi je dobre. Kývnem, že hej a beriem si ďalšie peniaze, ktoré mi nasilu strká. Vraj si ich mám prepočítať, ale ja som rada, že vôbec rozumiem, čo hovorí. Chcem ešte skontrolovať necht, lenže ona si ruky zahanbene schováva za chrbát. Vyjdem z banky ako čerstvo zobudená z narkózy a až vonku mi to všetko začne dochádzať.  

Ďalšia dôležitá vec pri divokom fabulovaní a konštruovaní príbehov je teda mať okolo seba ľudí, ktorí vám v bežných záležitostiach bezpečne istia chrbát.