Za plotom

Na našej ulici žili dve ženy. Ich rodiny, majetky a súkromné katastrofy síce delil vysoký plot, ale ony si rozumeli a chápali sa. Keď jedna aj so zvyškom domu odišla vlani dovolenkovať na Krétu, druhá dostala kľúče na šnúrke. Inštrukcie nedostala žiadne. Za tie roky si ich mohla vyžehliť na svoj audítorský kostým a premávať sa medzi chytrými klientmi ako chodiaca reklama na nadštandardné susedské vzťahy.

Vyvetrať izby. Poliať kvety. Vybrať poštu. Na banálny program sa suseda tešila už od Silvestra; mesiac pred odchodom rodiny spoza plota sa jej chvíľami od nedočkavosti ťažko dýchalo a po nociach spotenou rukou na chudom zápästí rátala údery rekordne rýchleho srdca.

Potom suseda už len zakývala rodinke do taxíka smer letisko, svojmu starostlivo pestovanému trávniku dopriala Tichý oceán vody a svojej ľadovej káve Gerlachovský štít Granka. Až v tom momente to konečne mohlo prísť: na chvíľu si požičať kamarátkin domov a s ním aj jej život. Desať dní byť pani od vedľa. Keď opatrne vošla dnu a zistila, že prázdna vila vonia ako pri všetkých jej iných návštevách, posledné obavy zmizli. Na úvod ju zas omráčil ten obrovský plagát chlapíka so smutnými očami a mastnými blond vlasmi, s detsky načarbaným nápisom KURT KOMBAJN, ktorého by vo svojej kuchyni nezniesla, ale v tejto ho chcela brániť do posledného dychu.  

Počas tých dovoleniek nikdy nemusela ísť na vlastnú, lebo pobyt vo vedľajšom dome bol vždy za všetky moria a relaxy. Odkedy sem prvýkrát vstúpila, opantalo ju niečo zvláštne, silné a vzácne, a odvtedy tam musela chodiť, aj keď nechcela. Cez každoročné intenzívne sústredenie sa snažila to niečo odtiaľ vziať a preniesť do svojho domu. Zatiaľ sa jej to však nepodarilo ani nájsť, no ona bola snaživá a hlavne veľmi trpezlivá. V prvej sms z Kréty sa písalo, že počasie je najlepšie, voda najčistejšia a jedla najviac. Suseda sa spokojne usmiala, v detskej izbe povyťahovala zo skríň veľké ponožky a také suché ich rozvešala po šnúrach na terase. Kým si uvedomila, že kúsok z toho nevysvetliteľného čara majú v tomto dome ešte aj obyčajné štipce, rozhodla sa prestať s pasívnym obzeraním a konečne niečo robiť.

Jej obrí synovia, ktorí do kuchyne nechodili, lebo každý mal chladničku vo svojej izbe, nezbadali nič. Roztržitému manželovi zas žalovala susedina mama, lebo jej to udrelo do očí, keď prišla, ako každý august o tomto čase, robiť lečo. Manžel sledoval veľkého idiota s ofinou po bradu a gitarou v potetovaných rukách, ktorého nad mikrovlnku zavesila evidentne jeho polovička a stoicky ostával v najväčšej pohode. Manželke len, ktovie prečo, trošku preplo, ako napokon každý august o tomto čase, preto dôvod na paniku nebol žiadny.  

Suseda sa práve vtedy v hale vedľajšieho domu rozplývala nad obrovským šatníkom. Za ten rok odtiaľ síce zmizlo pár jej srdcu milých kúskov, ale na obdivovanie bolo dosť zaujímavých prírastkov. Tento intímny priestor však zbožňovala hlavne vtedy, keď si predstavovala detašovaný azyl, čo by v ňom zriadila, keby v tom najhoršom zle potrebovala niekam utekať. V tomto bode sa ale všetky jej sny rozsypali, lebo kvôli manželovmu presvedčeniu o dokonalosti ich príbytku v ňom akýkoľvek zásah bol ako z nevydareného sci-fi. Suseda teda rýchlo pochopila, že treba zmeniť taktiku. Keď nemohla čaro blízkeho domu transplantovať do toho vlastného, začala z neho vynášať svoje najobľúbenejšie veci a testovať, ako sa im bude dariť za plotom.

Z druhej sms bolo jasné, že na Kréte je horúco. Jeden syn opaľoval Angličanky s plnými ústami strojčekov, druhý sa dobrovoľne potil na izbe s nečitateľnými knihami a manžel na prechádzkach po pláži pri západe slnka horel od hanby. Autorka správy preto zo zúfalstva potajomky fajčila na lavičke za hotelom a miestne cigarety prekladala predraženými tyčinkami z recepcie. Stovky kilometrov odtiaľ si suseda v ich dome  povzdychla, ako ľahko je niekomu s takým problémom a pokračovala vo vybaľovaní svojich drobností. Starodávny mlynček na kávu položila vedľa futuristického mixéra a žmurkla na krásne oblú chladničku, na ktorej bol magnetkami s ovocnými motívmi pripevnený zoznam, čo všetko má ešte od seba podonášať.

Spálňa bola až dovtedy ako trinásta komnata, ale nakoniec sa odvážila aj tam. Chvíľu si spokojne gratulovala, že nad jej posteľným matracom Sultan Fager?s katastrofálne gýčová Svätá rodina nevisí, ale pri detailnom zmapovaní priestoru sa v nej emócie premiešali. Decentne rozhádzané periny, na ktoré sa v strese pred cestou zabudlo, jasne ukazovali, že táto posteľ nebola akvárium pre chladné mlčiace ryby, ale miesto, kde existoval pohyb. Najprv chcela návliečky na milimeter zarovnať a v takom dokonalom poriadku ich zakonzervovať. Potom si to ale rozmyslela a bez slova pozorovala život, ktorý medzi nadýchanými vankúšmi videla.

V poslednej sms stálo, že na Kréte bolo dobre, ale bolo jej dosť. Dva dni pred odchodom autorka správy nervózne žmolila letenku a nevedela sa dočkať vlastnej kúpeľne. Suseda si už správu neprečítala. Zostala v mobile a ten ležal na čistom stole u nej doma. Toto nebola jediná vec, ktorú suseda nespravila. Neskôr už nevidela ani ozrutné červené tváre svojich synov, keď niečo zúrivo gúglili, ani bledé líca manžela, ktorý sa tváril, že tam nie je, a od jedu žltých susedov dupkajúcich pri kufroch, tiež nie. V deň návratu rodinky z dovolenky prišla do ich domu a viac odtiaľ nevyšla.