Jediná škatuľka je Neurobeat

WWW je pozoruhodný projekt, ktorý v 90. rokoch zásadne naštartoval vývoj na českej scéne hip-hopu a graffiti. Napriek aktívnej činnosti však jeho súčasní členovia vydali svoj prvý album až vlani, štrnásť rokov po vzniku. Dlhé čakanie výsledku rozhodne prospelo; skvelý Neurobeat bol prijatý so všeobecným nadšením a keď jeho autori vyhlásia, že práve toto je album, ktorý vždy chceli spraviť a stoja si za ním absolútne, absolútne viete, že tu nejde o PR frázy. Album ponúka špecifické poňatie hip-hopu, texty, ktoré pobavia zvláštnym druhom humoru a vzápätí zmrazia ľadovo výstižnými prirovnaniami, hudbu plnú zvratov a znepokojujúcich zvukov, čo nie je na jedno použitie. Opis pomocou takýchto slovných spojení pritom riskuje, že z mnohosti, ktorá na ňom je, zostane niečo nespomenuté, čo by bola veľká škoda.

Aktuálne je WWW skupina viacerých, rôznymi smermi orientovaných umelcov: frontman a autor hudby Ondřej Anděra aka Sifon, výtvarník Lubomír Typlt ako textár, ženský hlas Milesa, DJ Vejška a keďže projekt kladie veľký dôraz na vizuálnu stránku, tak aj filmári Jan Zajíček, Jiří Málek a Petr Kout, a to zoznam ešte stále nie je kompletný.

So Sifonom a DJ-om Vejškom sme sa porozprávali po ich vynikajúcom vystúpení na tohtoročnej Pohode. Tému, ktorú vždy stačilo len nadškrtnúť, druhá strana vždy rozvila a posunula ďalej. Skutočne zaujímavé odpovede od skutočne zaujímavých ľudí. 

Škatuľka pre WWW. Kam projekt umiestniť
Sifon: Čítal som veľa vecí, v ktorých sa nás niekto pokúša prirovnávať alebo niekam zaraďovať a postupne sám zisťujem, že ma to vlastne nezaujíma. 
Vejška: Jediná škatuľka je Neurobeat.
Sifon: Vymysleli sme si ju a hovorievame, že to je to, čo robíme. Potom je ešte jeden termín, „elektronický šansón“, ale ten by som použil skôr zo srandy, a mám ho tiež len akoby skrytý názov. Inak sa nás ľudia pokúšajú k niekomu prirovnávať a takisto veľmi rozoberajú, či ešte ide o hip-hop, alebo už nie. Ono je to však vlastne úplne jedno.
Vejška: Môže to byť groovové EBM alebo industriálny hip-hop. Napríklad.
Sifon: V EBM, rozhodne ja, a Vejška tiež, nejaký základ máme. Myslím si, že týmto albumom sme sa vrátili aspoň k takému typu razancie, ktorú kedysi EBM malo. Minimálne tým, že v tej hudbe je skrytá istá agresia a potom už ide o texty, ktoré nesú nejakú informáciu. Súvis s EBM vidím aj v tom, že mám v sebe istú studenosť zvuku a tiež v tom, že ma skôr zaujíma zvuk abstraktný než akustický. Dá sa to brať aj ako vysielanie z nejakého sveta, ktoré si človek môže domýšľať.

Postoj ortodoxných hip-hoperov. Strety a konfrontácie
Vejška: Toto nám je práve úplne jedno. K stretom niekedy dochádza, ale sú akurát tak na mávnutie rukou. Ak nejaký šiltovkár povie, že nie sme hip-hop, nech si ide na hip-hop.
Sifon: Práveže mne sa na Myspace mladí chalani, ktorí robia ortodoxný hip-hop, hlásia s rešpektom. Hovorili sme si, že pre veľa ľudí, čo sú akoby uzavretí v konzerve hip-hopu, budeme šliapnutím vedľa, a ono sa to, naopak, nestalo. Mnohí nás berú ako vývoj istým smerom a prínos. 
Vejška: Ja si myslím, že či sa to niekomu páči, alebo nie, rešpektovať to jednoducho musí. Potom už je v podstate jedno, či niekto je, alebo nie je hip-hoper. Záleží na otvorenosti konkrétneho človeka.
Sifon: Často sa tiež píše, že skôr recitujem ako rapujem. Ja si to ale nemyslím, pretože v podstate sa držím všetkých možných vypozorovaných a naučených pravidiel, ktoré sú rapom. Moje frázovanie je založené na určitých synkopách, vychádza oveľa viac z rapu ako z voľnej recitácie. Hoci ide o voľný verš alebo voľný rytmus, škola, ktorá ma k tomuto doviedla, rap rozhodne je.
Vejška: Stopercentne. Nemôže to byť len recitácia, pretože tá je v podstate bez intonácie, aspoň ja si to tak predstavujem, a Sifon predsa určite intonuje. Jeho rap a vôbec celý prejav má často svoj vlastný rytmus.

Freestyle. Battle. Improvizácia
Sifon: Niekoľkokrát som to kedysi vyskúšal. Myslím, že nemám hlavu na to, aby som z fleku vymýšľal, potrebujem veľmi dlho uvažovať o každom slove a spojení. Vedel by som napríklad improvizovať na nástroje, ale myšlienky a slová sú niečo špeciálne.
Vejška: K battlu človeku treba ambíciu niekomu niečo dokázať, ktorú absolútne nemáme. Battliť ideš s tým, že to niekomu naložíš, čo my vôbec nepotrebujeme.
Sifon: Ja by som v battli určite skončil na poslednom mieste, úplne rozsekaný, pretože v tomto som ľahko nabúrateľný človek. Neviem odpovedať na nejaké útoky, vo vnútri si vymýšľať odpovede; potom to má až podobu nejakého konceptu, vyvíjajúceho sa istým smerom.
Battle je ale určite zvláštny stav. Človek si naň rozhodne nesmie pripraviť niečo vopred, pretože ak si vyčerpá nábojnice, zrazu nemá pripravený mozog, aby pracoval. Niekoľkokrát som to skúšal, niečo som si pripravil, rýchlo to vypustil a zažil ten stav, keď sa mi otvoril nejaký prístup do hlavy a zrazu spojenia začali prichádzať. V každom prípade, pokiaľ niekto nie je naozaj dobrý, jeho texty sú istým spôsobom aj tak vždy nedotiahnuté. Takisto, ak nejde o úplne autentického človeka, ktorý ťa prekvapí tým, že niečo zo seba akoby odovzdá, niečo, čo by nepovedal nikomu inému. Často si uvedomujem, že oveľa lepší bývajú tí freestyleri, ktorí vôbec nie sú rapperi. Prídu k mikrofónu, rozklepú sa a začnú hovoriť. Nemajú pritom žiadne zabehnuté frázy a postupy na to, ako niečo dokázať. Keď takých potom počúvam, zaujíma ma skôr ich úprimnosť než eskapáda nejakých grifov.

Ambície a dôvod vydať album štrnásť rokov po vzniku kapely
Sifon: Pre nezodpovednosť všetkých zúčastnených sa WWW rozpadli a zostala po nás nedokončená práca. Možno odtiaľ pochádzajú tie ambície. Luboš Typlt mal ako väčšinový textár rozpísaných veľa textov a predstava, že by všetko malo byť zbytočné, bola hrozná. Keby sme album nakoniec nenahrali, bol by to veľký prúser, a aj v inom smere, pretože človek si takto môže zvyknúť nedoťahovať aj iné veci. Cítili sme teda istý tlak, že by od nás bolo veľmi amatérske neurobiť to.
Na druhej strane to bol pekný boj, pretože keď sme sa v prvých pokusoch snažili nadviazať na to, pri čom sme skončili, zistili sme, že to nejde. Ten štýl bol dávno preč. Potom sa išlo nanovo: laboratórium, vyhadzovať, znova vyhadzovať. Možno až na dvadsiaty raz sa začali ukazovať základy toho, čo by malo nasledovať ďalej. Od momentu, keď sme si povedali, že album ideme robiť, prešli skoro tri roky. Bolo to pomalé zaostrovanie, trojročná príprava. Znamenalo to tiež znova sa naučiť hrať, myslieť hudbou. Ako keď človek začína kresliť.
Vejška: WWW boli predtým živá kapela, živý rap a beatbox, čo v Čechách vtedy v podstate tiež nikto nerobil, neskôr PSH. Museli sa posunúť ďalej, lebo keby po štrnástich rokoch robili rovnaké veci, úplne by sa minuli účinku. Takže prišli s niečím, čo by od nich zas nikto nečakal. 
Sifon: Celým tým obdobím sa tiahne akoby istý model, nejaká skrytá úloha robiť veci spôsobom, ktorým ich nerobí nikto iný. Možno sa to zdá veľkohubé alebo zjednodušené, ale ide skôr o to, že človek sa v rámci tej úlohy pozrie na nejakú situáciu uhlom, ktorým sa ešte nikto predtým nepozeral. Nie je to téma, je to úloha, ktorá už len sama osebe je veľmi naplňujúca. Vďaka takémuto prístupu potom treba vyriešiť obrovské množstvo vecí, napríklad čo sa týka formy, a hlavne nič neprijať ako definitív

Katarína Uhrová  viac od autora »