Sociálni homosexuáli

Píšem preto, lebo by ma zaujímal názor staršieho a skúsenejšieho. Ide o takú častú a pritom možno pre niekoho banálnu záležitosť, ako je rozdielnosť a časté nepochopenie medzi mužmi a ženami. Momentálne mám vzťah trvajúci takmer rok. Ako pre každého, tak aj pre nás boli prvé mesiace prechádzkou ružovou záhradou a ja som sa kamarátom majúcim dlhodobejšie vzťahy chválil, že sa vôbec nehádame, že je to všetko, ako má byť. Samozrejme, tieto časy pomaly vyprchali, pretože z vášne a nadšenia sa pomaličky stala každodenná rutina, keďže sme sa k sebe nasťahovali už po mesiaci (ako "rutinu" to súdim podľa nespokojných vyjadrení druhej strany). Z ničoho nič sa niečo u mojej polovičky (má 25 rokov) preplo a zrazu po skoro roku sa podľa nej málo sebe venujeme, málo niekam chodíme (no môj návrh sa zamieta a ona žiadny nevymyslí), často a dlho som s kamarátmi (ak je 2 x mesačne často, tak potom už neviem), myslím len na seba atď. Nechcem tu spomínať všetky tie veci, ktoré väčšina mužov pozná. Ide o to, že rovnaké problémy majú všetci moji kamaráti a známi v dlhodobejších vzťahoch, preto mi to jednoducho pripadá, akoby to bolo niekde v ženách zakódované. Akonáhle ste chvíľu spokojný a neopeľujete každú minútu svoju polovičku, hneď to dá patrične najavo a vykričí to do sveta. Ženy sú ako rýchlo vädnúce kvety, ktoré treba polievať aspoň stokrát za deň. Poslednú vec, ktorú podotknem, je, že čo sa týka sexu, je všetko v poriadku (keďže tvrdí, že je to doteraz naj), tam zatiaľ problémy neprišli, no obávam sa, že aj to sa môže zmeniť. Moja otázka znie, ako Vy, skúsenejší, starší a inteligentný chlap robíte ženu šťastnou, čo robíte preto, aby jej dni s Vami nezovšedneli, ako často "polievate" kvietok, aby nezvädol? Ďakujem za pochopenie.
Juraj, 27

Úprimne povedané, po prečítaní tohto Vášho mailu som si zreteľne uvedomil, že nemám veľkú chuť na to odpovedať. Po prvé preto, lebo doslovne píšete, že po sexuálnej stránke to máte zatiaľ v pohode, takže je to už tým pádom mimo záberu mojej rubriky, ktorá sa chce zaoberať sexuálnymi praktikami a problémami s tým súvisiacimi, a po druhé, ak by som Vám chcel odpovedať poctivo, musel by som odkryť časť manželskej intimity, ktorá nie je len mojím výlučným vlastníctvom, a to je už čosi iné, ako nezáväzne a s nostalgiou spomínať na dávne súlože a sexuálne praktiky so ženami, ktorých tváre (a občas aj mená) v mojich spomienkach za tie roky už dávno milosrdne rozmazal čas. Myslím, že mojej manželke, aj keď nepatrí medzi moje čitateľky, by sa rozhodne nepáčilo, keby som našu intimitu vyvetrával na internete.
Takže odpoviem len čiastočne a neprezradím nič zo svojho súkromia, ktoré chce ostať aj naďalej tým, čím je: súkromím.

To, čo opisujete, je častý sprievodný jav partnerského vzťahu, ktorý preklenie ranú fázu dopamínovo-fenyletylamínovej zaľúbenosti a posunie sa do racionálnejšej roviny. Vtedy sa osvedčí všetko to, čo partnerov ešte spája okrem primárnej sexuálnej vášne – spoločné záľuby, spoločné kultúrne či trebárs športové záujmy, spoločný alebo prinajmenšom kompatibilný zmysel pre humor, ale aj spoločný alebo prinajmenšom blízky svetonázor. Samozrejme, súložiť môžu aj naďalej, ale už je to iné. Je to partnerský vzťah a nie zaľúbenosť.

Moja kolegyňa (s ktorou som si dovolil Váš problém konzultovať) je presvedčená, že problém tkvie v tom, že Vy si myslíte, že Vaša priateľka chce viacej sexu a pritom ona chce len viacej sa rozprávať a robiť iné činnosti.
Aj podľa mňa ona možno chce, aby ste ju jednoducho viac vnímali. To je problém veľkej časti mužskej populácie, že chlap sa pozerá na babu, s ktorou žije, a vlastne pozerá cez ňu, pretože všetko okrem sexu mu v ďaleko lepšej forme ponúknu kamaráti – aj tie rozhovory, aj ten humor, aj tie výlety, aj tie dovolenky, aj to spoločné mlčanie o závažných veciach. Väčšina mužov sa cíti naozaj dobre a uvoľnene len v mužskej spoločnosti, v spoločnosti ženy alebo žien sa začnú automaticky štylizovať do nejakej vyprojektovanej a afektovanej pózy. Tá je v dlhodobej perspektíve zväčša nekonečne únavná, takže muž sa potrebuje z času na čas zo svojej grimasy zrelaxovať medzi kamarátmi. Všetci sme to zažili, všetci to poznáme. Drvivá väčšina mužov sú vlastne sociálni homosexuáli, ani o tom nevedia.

Podľa českých sexuálnych publicistov Lenky a Vladimíra Volmovcov vyjadruje pojem sociálna homosexualita stav mužskej mysle, keď pozornosť, obdiv a preferencie sú trvalo orientované na tzv. mužské hodnoty. Ženy sa, naopak, vnímajú ako menejcenné bytosti nezasluhujúce pozornosť, slúžiace predovšetkým na upratovanie domácnosti, stráženie detí a odber mužského ejakulátu.
Mužská sociálna homosexualita sa dá formulovať jasne a zrozumiteľne. Muž, ktorý dlhodobo preferuje pánsku spoločnosť pred ženskou a ktorý na ženy nazerá s pohŕdaním a opovrhnutím, je sociálny homosexuál.
Je síce pravda, že svoj penis predsa len vnára do ženy, a nie do kamaráta z pivárne, ale to nie je rozhodujúce. Sociálnu homosexualitu nie je možné zmerať falopletismograficky, teda sexuologickým prístrojom na meranie erekčných zmien penisu, ale dá sa zmerať na obyčajných náramkových hodinkách.

Skúste na chvíľu prestať vnímať len seba a pokúste sa pochopiť, čo asi tak môže od Vás chcieť Vaša partnerka. Ináč, ideálny prostriedok, ako takéto veci zistiť, je rozhovor. Pre informáciu: to je taká vec, keď jeden rozpráva a druhý nečaká, kým ten prvý skončí, aby mohol začať rozprávať zasa on, ale počúva toho prvého. Vyskúšajte – je to ideálny spôsob, ako sa dozvedieť, aké očakávania má Vaša partnerka, a tiež ako jej predostrieť tie svoje.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.