Odísť včas, najvyššia méta

Keď som si svojho času v Lacných knihách kupoval Siedmu pečať, nemal som z toho dobrý pocit. Stodevätnásť korún? To nemyslia vážne, to nikomu nevadí, že sa tu hádžu perly sviniam? Nedá sa ten film kúpiť kdesi za dôstojnejšiu cenu?

Nedal, nedochádza a tak ďalej. Asi je dobre, že klenoty svetovej kinematografie sa predávajú za cenu jeden a pol poldecáka, a že tomu nerozumiem je len a len môj problém, keď som sa ale včera dozvedel, že Ingmar Bergman zomrel, jediné, čo mi napadlo, bolo, koľko z tých stodevätnásť korún šlo vtedy k nemu a či vôbec nejaké.

Nebudem predstierať, že Bergmanova smrť sa ma nejako zvlášť dotkla, nie, jednak jeho filmy až na dva vlastne nemám rád a jednak som si myslel, že už je mŕtvy, len ma fascinuje, ako sa ten človek ešte za svojho života stal viac menom v učebniciach ako kýmsi, o kom sa premýšľa ako o reálnej osobe. Žijúca legenda? Sotva, skôr ktosi, kto odišiel, keď bol ešte čas. Nie zo sveta samozrejme, zo svetiel rámp.

Bergman svoj posledný veľký film nakrútil v roku 1982, potom s kinom prestal a venoval sa len televíznej réžii. Neviem síce prečo a ani ma to nezaujíma, ale páči sa mi to. Rozlúčiť sa s kinami Fanny a Alexandrom, môže génius chcieť viac? Sotva.

Umenie odísť včas, včas prestať sa mi vidí magické a vnímam ho ako dar, ktorý velikáni dostávajú od prozreteľnosti za svoje služby. Nie všetkým je dopriaty, ale skoro vždy je to smutné. Ak by Chaplin nikdy nenakrútil Kráľa v New Yorku a Grófku z Hongkongu, bol by menším? Nie, naopak, bol by ešte väčší, zvlášť ak si uvedomíme, že jeho posledným filmom by boli Svetlá rámp.

Lenže odísť sa nedá, múzy bývajú kruté k svojim milencom, ak ich nevyslobodí predčasná smrť, len hŕstka z nich dokáže odolať ich mámeniu, len hŕstka z nich vie povedať dosť. Neviem, či bol Bergman jedným z nich, ale keďže jeho neskorú televíznu tvorbu nepoznám, môžem ho za takého považovať, a preto mu chcem zložiť poklonu. 

Som totiž presvedčený, že umelec je umelcom nie preto, že ním chce byť, ale preto, že musí. Nemôže si vybrať a toho daru sa zbaviť, môže sa len ovládnuť a zastaviť sa prv, ako sa sám sebe stane nedosiahnuteľnou métou. Bolí to, o tom nepochybujem, preto je to také veľké.

Bergman odišiel prv ako umrel, preto jeho smrť už nie je stratou, len sa prihodila. Dobrá smrť umelca.