Kamaráti, bratia a svine

Bystrík má sedemnásť rokov, keď neprázdninuje ako práve teraz, chodí na gymnázium, hrá v kapele, čo ju spoluzakladal a robí starosti rodičom. Ako každý puberťák, žiada sa dodať, ale nedodám, lebo s Bystrom je to inak.

Bystro sa totiž na svoj vek správa až priveľmi zodpovedne. Od jedenástich rokov chce byť lekárom (s jeho prístupom už ako by ním bol), dobre sa učí, nefláka sa podaromnici, nepoškuľuje po alkohole či drogách, s nikým nechodí, počúva a hrá jazz a momentálne si číta životopis Williama Blakea.

Rodičia sú z neho na mŕtvicu. Nie preto, že obaja boli za mladi pomerne divokí a dodnes sú, ani preto, že Bystro akoby geneticky ani nebol ich, ale preto, že sa boja, čo s ním bude. Jeho mamu trápi, že si ho klofne nejaká potvora a zničí ho, jeho otca zase, že si nič neužije, že márni najkrajšie roky, a s jeho prístupom k ženám umrie ako panic. Ale obaja mlčia, lebo je im jednak trápne sťažovať sa na to, že ich syn je dobrák, vedľa ktorého by aj Timur pôsobil ako zhýralý pankáč, jednak ho nechcú do ničoho tlačiť.

Bystrov otec má tridsaťdeväť, Bystrova mama tridsaťsedem, a kedykoľvek sme u nich na návšteve, alebo oni u nás, a Bystro je tam s nami, pôsobí on ako ten najdospelejší. A vždy pôsobil, aspoň za tie roky, čo sa poznáme. Ten chalan fakt akoby nielenže prešiel pubertou, ale ani poriadnym deckom nebol, odmalička je takýto. Cieľavedomý, mĺkvy, zádumčivý, premýšľavý, introvertný a keď občas čosi povie, ide z toho strach. Niežeby sa prejavoval ako potenciálny maniak, nie, len sa zdá, že v tom tele je uväznený starý chlap, taký nabitý životnými skúsenosťami a poznaním, že by sme mu všetci mali vykať.

Dúfajúc, že puberta ešte príde, respektíve, že sa nám v Bystrovi podarí prebudiť temnú stranu sily, urobili sme si s ním, jeho otcom a ešte jedným spoločným kumpánom pánsku jazdu. Mohli sme tušiť, že z nej vyjdeme ako blbci, s tým chalanom fakt nie je sranda zahrávať sa, ale to, čo nasledovalo, hádam nemá v pedagogicko-psychologických mužsko-mužských vzťahoch obdobu.

Už celý ten projekt stál na vratkých nohách, ale to vidím až teraz, vtedy a tam sa to zdalo ako dobrý nápad. Muži idú riešiť mužské veci, ale nenápadne, aby to tak nevyzeralo, lebo minimálne jeden z nich je divný. Začali sme výborne, nenúteným rozhovorom, preberala sa muzika, filmy, knižky, hry, poznáme sa, nebol to problém. Pilo sa pivo a víno, Bystro nechcel, že mu alkohol jednoducho nechutí, ani trávu si nedal, ale keď si odo mňa vypýtal cigaretu a nenútene si zapálil, v očiach jeho otca som zahliadol nesmiernu úľavu. Pôjde to.

Nešlo, a nie preto, že keď sa začalo na sexuálnu nôtu, Bystro sa stiahol, ale preto, že sa otvoril. Nie je gay, ako sme dúfali, len mu podľa jeho vlastných slov chýba poriadny mužský vzor. Nevie, ako sa má k dievčatám správať, aj je zaľúbený, ale len platonicky, čosi si začal, ale stiahol sa, keď mu ona povedala, že je super chalan, alebo také čosi, že je výborný kamarát, a že by chcela mať takého brata.

„No a, veď to na začiatok nie je zlé,“ začal som milosrdnou lžou, ale hneď ma schladil.

„Možno som nadržaný, ale ešte preto nie som blbec, mám sedemnásť, s kamarátstvom si nevystačím.“

A potom nás zaradil. Je fajn, že sa snažíme, je to od nás milé, ale on si vystačí a vyšiel s teóriou, na ktorú príde väčšina mužov, ktorí už v tom jeho veku cítia, že alebo budú mať šťastie a tá pravá si ich nájde, alebo zostanú sami. My to vieme, oni to vedia, len sa nevieme dohodnúť, čo kto práve chce. Ja som bol v jeho veku brat, jeho otec sviňa a ten tretí, starý mládenec z presvedčenia, kamarát.

Lebo zo ženského uhla pohľadu, ale mužským jazykom, sú len tri druhy mužov – kamaráti, bratia a svine. Kamaráti sa so ženami zhovárajú a bavia, bratia sú ako kamaráti, len vyšší level, lebo bratom sa ženy aj zverujú, ale ani kamarát, ani brat nemá šancu vrznúť si. Nie v tomto veku. Lebo ženy preťahujú len svine. A on sviňa byť nevie, lenže teraz by ňou potreboval byť, lebo mu nejde ani o to, so ženami sa kamarátiť, ani zverovať sa nechce, len ten sex ho láka. Takže musí počkať, až bude starší a musí sa zahľadieť do takej, ktorá v tom už tiež bude mať jasnejšie.   

Ja viem, nie je to celkom presné, ale podstatu pomenoval. Dostať sa do nohavičiek je ľahšie ako do hlavy a srdca, len niektorí muži to nedokážu a niektoré ženy tomu nikdy neuveria. Čo mu na to povedať? Nič, len ja osobne som mu ticho závidel, že na toto prišiel už v sedemnástich.