Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáke moje kydy. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.
Vždy, keď dorazia do našej firmy a kolegyňa, ktorá ich má na starosti, zašle na celú firmu mail, že sú tu, srdce mi poskočí. Rovno za mojou kanceláriou je priečna chodba, skratka, ktorá vedie rovno ku kolegyni. Som tam medzi prvými. Zaplatím príslušnú sumu a dostanem šuchotavú obálku príjemne kompaktných rozmerov. Cítim sa, ako keby som sa stal vlastníkom nevýslovného bohatstva. Niekedy si ich len tak rozviniem do úhľadného vejárika a brnkám nimi o končeky prstov, dakedy si ich rozkladám po pracovnom stole a teším sa pri predstave, aké radosti si za ne dožičím. Veru, gastráče. Záruka budúceho blahobytu. Prinajmenšom, kým sa neminú. A minú sa vždy rýchlo. To však nie je dôvod na pesimizmus. Celý cyklus sa predsa o mesiac zopakuje.
Hoci viacerí z nás považujú pivo za tekutý chlieb, vo väčšine krčiem vám ho za gastráče nenačapujú. Kedysi dávnejšie to možno šlo, teraz už nie. Moja spotreba piva je naozaj minimálna a obmedzená viac-menej na jeden Prazdroj počas výpravného nedeľného obeda. Počas nedávnej pracovnej návštevy Prahy som sa vo svojej obľúbenej krčme dozvedel, že to, že plzenský Prazdroj je jediné zásadité pivo, je obyčajný nezmysel. Spolumajiteľ krčmy U Houbaře bol na exkurzii priamo v pivovare a keď sa tam na toto spýtal, bolo mu povedané, že to patrí do ríše fám a mýtov o pive. Vraj nie je možné vyrobiť zásadité pivo, chémia je v tomto smere neúprosná. Všetky pivá sú teda kyslé, avšak s rozličnou úrovňou pH. Chuťový vnem z tzv. europív je, že sa tieto pivá javia ako kyslé – ich pH je v rozpätí 4,2 až 4,3. Oproti tomu Prazdroj má pH 4,6, čo v kombinácii s vysokým obsahom horkých látok vyvoláva dojem zásaditej chuti. OK. Dal som si po výdatnom obede jeden a urobil mi veľmi dobre. Nechcem byť nechutný, ale po jeho kontakte s obsahom môjho žalúdka jednoznačne došlo k známej neutralizačnej reakcii zásada + kyselina = soľ príslušnej kyseliny + oxid uhličitý. A to dosť búrlivo, čo sa týkalo objemu oxidu uhličitého. Takže neviem.
Tým však nechcem povedať, že pijem len Prazdroj. Mám pivo v podstate rád (aj keď mi prekáža jeho otrundžujúci účinok) a pil som už všelikde všeličo. Ešte aj v tom Rusku už majú dobré pivá, so zlým by sa pivovar neuživil. Bočkarev, Baltika, Tolsťak, Tri medveďa, normálne dobré pivá. Kvalita šla hore, pretože kým v minulosti Rusi pivo používali azda iba na zapíjanie vodky, dnes pijú piva oveľa viac ako iných alkoholických nápojov a celkom prirodzene si potrpia na vyššiu kvalitu.
Mám pocit, že trochu viac piva vypil aj ruský herec Tabakov, keď dával tento rozhovor. Nezabudnuteľný predstaviteľ Oblomova v známom Michalkovovom filme z toho intervijú totiž vychádza ako arogantný, sebastredný a samoľúby tupec. No, skrátka Veľkorus.
Všetci musíme platiť dane a pre viacerých z nás to predstavuje peniaze vyhodené z okna. Úprimne povedané, radšej by som tie svoje peniaze videl potrhané na malé úhľadné štvorčeky a spláchnuté v hajzli, ako v rukách darebákov zo štátomafie, ktorí si z nich potom financujú svoje vrchnostenské maniere. Najnovšie sa rozširuje fáma, že vraj daňoví úradníci môžu daňovníkov (nesprávne sa občas používa aj výraz „daňových poplatníkov“), ktorí sa stali predmetom kontroly, prekvapiť aj doma. Samozrejme, je to nezmysel. Daňová kontrola sa nemôže bez súhlasu daňovníka vykonať v jeho byte (ak tam nepodniká). A jej ignorovanie mu nemôže ani priťažiť, pretože určenie miesta daňovej kontroly v byte daňovníka bez jeho predchádzajúceho súhlasu je protiústavné. Daňovník má totiž ústavné právo výlučne rozhodovať o svojom obydlí. Ak vám daňoví úradníci oznámia vykonanie daňovej kontroly vo vašom byte alebo dome, pokojne ich ignorujte. Ústava jasne zaručuje domovú slobodu a akékoľvek daňové predpisy, ktoré ju porušujú, sú neplatné.
Tu je úryvok z ústavy tohto štátu:
Čl. 21
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
Mohamedáni žijúci momentálne vo Veľkej Británii si zaplatili inzerát, aby verbálne odsúdili fašistické atentáty, ku ktorým nedávno došlo vo Veľkej Británii. Rovnako ako Ondřej Neff, aj ja som presvedčený, že ak sa chcú mohamedáni žijúci momentálne v Európe vyvliecť aspoň u niektorých dôverčivejšie založených ľudí z podozrenia, že sú všetci pod jednou dekou s teroristami, mali by prejsť od verbálnych prejavov k činom.
Svojským spôsobom sa do kauzy s atentátmi zamiešalo aj Slovensko. Jeden z bývalých podozrivých, akýsi Ahmed, totiž u nás študuje medicínu. Napokon sa ukázalo, že proti nemu nie sú dôkazy. Ministerstvo vnútra sa mu už ospravedlnilo, no dotyčnému Ahmedovi to nestačí, chce sa súdiť a pripraviť slovenských daňovníkov ešte o nejaké peniaze.
Nedávno vyšla v Česku zaujímavá kniha nazvaná ČSĽA na Rýne. Keďže som bol pred vyše štvrťstoročím tiež kolieskom v mašinérii vojnovej doktríny komunistického Varšavského paktu, pretože som vtedy vojenčil v tzv. západnom vojenskom okruhu, všetky tieto veci ma veľmi zaujímajú. Znie to celé ako sci-fi z kategórie alternatívnej histórie. Ak chcete, kúpte si tú knihu (ja to rozhodne urobím). Ak vás to síce zaujíma, ale po knihe netúžite, aspoň si prečítajte článok o nej.
Český exilový a potom navrátivší sa spisovateľ Jan Beneš sa prednedávnom zastrelil vo svojom dome. Čítal som od neho len jednu knihu, volala sa, myslím, Indolencia a opisuje v nej udalosti, ktoré predchádzali jeho emigrácii na Západ. Veľmi sa mi páčil jeho štýl, uštipačný a ironický, ale nepáčilo sa mi, ako stále písal o sebe, aký bol on chytrý a inteligentný a akí boli všetci ostatní hlupáci. Povedal by som, že taká zmes Rossa Hedvička a Jana Krausa, ak viete, čo tým myslím. Pri náhodnom browsovaní som natrafil na starší rozhovor s týmto nesporne zaujímavým človekom a potešilo ma, že vo veľa veciach sme mali veľmi zhodný názor. Nielen vo veci USA, ale aj napríklad v pohľade na rok 1968 a tzv. pražskú jar. Beneš povedal: „Pražská jar sa ma netýkala. Veď si v ňom budovali spoločenské postavenia tí, ktorí nám donedávna
Peter Pišťanek viac od autora »
Vaše reakcie [25]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Ako muž veru nie som žiadnou pastvou pre oči
Čo s ľuďmi, ktorí neprečítali ani jednu knihu?
Eutanázia to má u mňa relatívne dobré
Mosty odnikiaľ nikam
Zastaviť štát, pohov!