Spravodlivosť vo vlastných rukách. Alebo pomsta!

Keď sa zídu čo i len traja komiksoví fanúšikovia, ich rozhovor sa chtiac-nechtiac vždy skončí tam, kde sa rieši, čo zo svetovej produkcie tu ešte nevyšlo a malo by, respektíve, čo vyšlo, ale zbytočne, lebo v globálnom kontexte je to priemerná záležitosť.

Zhodnú sa sotvakedy, lebo koľko komiksových fanúšikov, toľko chutí, hoci podľa produkcie českých vydavateľstiev to môže vyzerať celkom inak. Lenže ľudia, ktorí komiks milujú, si doma vydané veci kupujú hlavne preto, aby sa predávali. Zásadné veci totiž už vlastnia. Presne ako v prípade série 100 Bullets. Nepoznám človeka, ktorý sa komiksom zaoberá vážnejšie a túto sériu bezmedzne neobdivuje, respektíve, aj keď to nie je jeho porcia komiksovej zábavy, korí sa v rešpekte pred jej veľkosťou.

Ešte inak, 100 nábojov – První výstřel, poslední šance je to najlepšie z dospelého svetového komiksového mainstreamu, čo tu od Návratu temného rytiera vyšlo. Bez srandy a samozrejme neobjektívne, jazykom reklamy – deväť z desiatich komiksových fanúšikov považuje 100 nábojov za najlepšiu sériu, ktorá kedy vychádzala. Nie najdôležitejšiu z hľadiska dejín a vývoja tohto umeleckého druhu, nie najrešpektovanejšiu, len tak ľudsky, divácky, čitateľsky najlepšiu.

Ak majú ľudia voči komiksu nejaké predsudky, mnohé z nich pramenia z toho, že dospelým ľuďom sa zdá nedôstojné čítať si príbehy o bláznivo okostýmovaných hrdinoch, prípadne o antihrdinoch, ktorí už nepobehujú po vonku v trikotoch, ale vospolok sú to sociopati, s ktorými je ťažko stotožniť sa. Nesúhlasím síce, ale s rešpektom sklápam uši, lebo je pravdou, že mainstreamový komiks dneška sa sotva dá brať vážne, a ak, tak len vo výnimočných prípadoch.

Lenže 100 nábojov je iných, je to komiks nie hrdinov, ale atribútov. Čosi ako Maska, len bez vlastnej prenosnej osobnosti. Komiks vecí, nie postáv ani charakterov. Tie sú v čiastkových epizódach samozrejme dôležité, ale vždy je to ktosi iný. Ktosi so zádrhelom v minulosti, ktosi s problémom, ktorý mu kedysi dávno prevrátil život naruby. Takéhoto človeka vyhľadá chlapík s kufríkom, zbraňou a stovkou nábojov. V tom kufríku sú nezvratné dôkazy, že dotyčnému sa naozaj udiala neprávosť a je v práve, hoci spravodlivosť to nevidí, tá zbraň je nevystopovateľná, takisto náboje. A je len na dotyčnom, čo s takýmto darom urobí.

Môže sa mstiť, môže zabíjať tých zlých, môže si vydobyť keď už nič iné nie, tak aspoň pocit zadosťučinenia. Beztrestne, to je tiež súčasťou kufríka. Kým máte TÚ zbraň a TIE náboje, pandúri na vás nemôžu. Pokojne môžete byť trebárs aj v podmienke, ak vás načapajú práve s touto zbraňou, vonku z väzenia ste rovnako rýchlo, ako ste sa tam ocitli. Áno, je za tým čosi širšie, čosi, čo jeden comics book s trojicou príbehov presahuje, ale v celej sérii sa to rieši. Konšpirácia taká masívna a taká sofistikovaná, že Muž s cigaretou by vedľa nej prešiel na lightky, zapýril sa a vrátil sa do konšpiračnej školy.

Kufrík, zbraň a sto nábojov, onen bič upletený z hovna. Nápad, ktorý sa ako vynikajúci javí až cez prizmu jednotlivých príbehov. Ako kufrík, tak zbraň a náboje sa ocitajú v rôznych rukách. Nie každý svoju šancu využije, pre mnohých je to danajský dar. Ak sa niečo v 100 nábojoch deje permanentne, tak je to oddeľovanie zrna od pliev. Ľudské charaktery sa kryštalizujú v takej čírej podobe, že aj Kundera by len uznanlivo pokrútil hlavou. Ak by teda Kundera bol niekedy ochotný znížiť sa ku komiksom.

100 nábojov, majstrovská séria rozpútaná libretistom Brianom Azzarellom a výtvarníkom Eduardom Rissom, je považovaná za absolútnu špičku v krimi komiksoch. Nie som síce dostatočne kompetentný, aby som nesúhlasil, no osobne pokladám 100 nábojov predovšetkým za psychologický komiks, ktorý autonómnym jazykom obrazov, slov, bublín a medzier pomenováva aj najjemnejšie nuansy ľudských charakterov.

Áno, v prvej rovine je to stále veľkolepá zábava, ale tam hlbšie, tam už je čosi, čo ma nadchýna.

Ak na 100 nábojov narazíte v kníhkupectve, venujte im trocha času a začítajte sa, zadívajte, ak vás to nechytí, je to len malá strata času. Lebo ak nie, ak im ani nedáte šancu, riskujete, že sa pripravíte o jeden z dokonalých – a nebojím sa to slovo použiť – umeleckých zážitkov. 

Azzarelllo, Brian; Risso, Eduardo: 100 nábojů – První výstřel, poslední šance. Praha, BB/art a Crew 2007. Preložil Petr Zenkl. 128 strán.
Komiks poskytol Brloh.