Ďalšie štyri spôsoby, ako zvrzať reklamu

Reklama je niečo ako taktika slovenskej hokejovej reprezentácie. Rozumejú jej absolútne všetci. Najviac tí, čo to pozerajú v televízii a najmenej ten pán v saku, čo počas zápasov stojí za hokejistami a neustále im niečo dohovára, pravdepodobne, aby nepľuli na dlážku striedačky, lebo kto má tade potom chodiť. Za tie roky, čo sa reklamou živím, som si už zvykla, že každý nový človek sa mi veľmi rýchlo snaží vyrozprávať svoje vnímanie reklamy. Väčšina ju považuje za zbytočnú, odpornú a obťažujúcu a pri otázke na kvalitu tej slovenskej samozrejme aj za zlú. Vyzerá to, že fňukám a sťažujem sa, ale nie je to tak. Chápem postoj ľudí k reklame, asi by som ho mala podobný, keby ma zhodou okolnosti nebavila a neživila. Je mi však ľúto, že ľudia mnohokrát považujú všetky slovenské reklamy za zlé, alebo za priemerne oveľa horšie ako zahraničné.
Nie je to tak: ako všade na svete, aj u nás je 90 percent reklám vyslovene priemerných po všetkých stránkach, 5 percent je dobrých až výborných a 5 percent je zasa absolútne zlých. Uznávam, že týmto svojím seriálom tézu o zlej reklame práve nevyvraciam. Možno neskôr nejaký diel venujem aj tým dobrým, ale tento to ešte nebude. Stačilo sa mi prejsť cez víkend po meste a hneď sa našlo pár billboardov, ktoré si priam pýtajú pozornosť. Možno sa mi podarí aspoň ilustrovať, že ani všetky zlé reklamy nie sú zlé na jedno kopyto. Napríklad z tých dnešných je každá zlá celkom iným spôsobom. Možno to poslúži ako ilustrácia toho, čo a kto všetko môže pri výrobe reklamy zlyhať. To sa potom nedá čudovať, že dobrých je len tak málo.

Reklama na čokoľvek

Začnem od najmenej škodnej. Je dokonca dosť možné, že ja som jediná na celom svete, čo má s touto reklamou problém. Na prvý pohľad vyzerá dobre. Slušná fotka, dobré zalomenie, výrazné logo, odkaz na stránku a zrozumiteľné spojenie medzi logom Helios a niečím, čo možno súhrnne pomenovať „Informačné systémy“. Chýba tomu jediné: akýkoľvek rozumný a logický dôvod, prečo firma zaoberajúca sa implementáciu informačných systémov do podnikových štruktúr má na billboarde výhľad zo sedadla vodiča motorky. Keby tam namiesto toho bol rovnako pekný obrázok šťastnej rodiny z obalu Strážnej veže, stalo by sa niečo? Nič. Tá reklama by bola rovnaká – a to je jej problém. Určite existuje veľmi sofistikované a zdĺhavé vysvetlenie o tom, ako práve tento obrázok súvisí s tým, čo chce billboard povedať a u klienta naň očividne skočili, ale žiaľ, zo samotnej reklamy z neho nie je nič vidno. Prekáža to len mne?

Intelektuáli bojujú proti reklame. Žiaľ, vlastnej.

Toto je celkom iný prípad. Intelektuáli z Artfilmu zohnali sponzorov a priestor na reklamnú kampaň s pomerne masívnym nasadením. Škoda, že nestihli popri tom všetkom zohnať aj niekoho, kto by vymyslel aspoň niečo zmysluplné, čo na ten billboard dať. Nakoniec skončili pri náhodnom filmovom obrázku pána očividne znepokojeného z faktu, v akom strašnom zalomení a s akým sloganom sa ocitol na jednej ploche. „Svetové filmy z celého sveta“ je veta, za akú by sa nemusel hanbiť ani Ivan Gašparovič, akurát som doteraz nevedela, že vo voľnom čase robí niekde copywritera. Podľa tohto vzoru by si napríklad Ikea mohla osvojiť headline „Kuchynské linky do kuchyne“ a McDonald’s zasa „Chutné jedlo plné chutí“. Okrem toho všetkého je ten billboard vrcholom nevýraznosti. Zlyhalo všetko, čo mohlo, tak sa to však často končí, ak umelcom dáte niečo zadarmo.

Byť mužom musí byť neuveriteľne komplikované

No dobre, mohol by niekto namietnuť, že prípravky na podporu erekcie nie sú záležitosť, do ktorej by som ako žena mala zvlášť vidieť. Ale zasa o sexe ako takom som už niečo začula a tento billboard vyzerá byť primárne o ňom. Stokrát som si prečítala headline „Gentlemani nestrážia čas“, za ním subheadline „Celý víkend nemusíte plánovať sex a môžete žiť ako predtým“, a stále tomu nerozumiem. Nerozumiem tým vetám ani oddelene, ani spolu. Vie mi niekto povedať, čo znamená, že gentlemani nestrážia čas? Tí, čo gentlemani nie sú, tak čas strážia? A čo znamená strážiť čas? Chce ho niekto ukradnúť? Alebo posprejovať? Netuším, proste netuším. A potom tá druhá veta a rovnaké otázky. Čo znamená celý víkend plánovať sex? A ak to niečo aj znamená, prečo je to zlé? Snažím sa z toho vyabstrahovať zrozumiteľné posolstvo a vychádza mi toto: Ak chce byť niekto gentleman, mal by užiť inzerovaný prípravok. Tým pádom nebude musieť tráviť víkendy plánovaním sexu, čo by teda malo byť pre neho veľmi pozitívne a tiež už nebude musieť strážiť čas, čo je vraj tiež dobré. Nakoniec po tom všetkom bude môcť žiť presne ako predtým, teda tak, ako keď ešte nebol gentlemanom, čas poctivo strážil a sex plánoval celý víkend. Vďaka bohu za to, že som sa nenarodila ako muž! Musí to byť príšerne komplikovaný život.

Polícia, ruky hore a grafika od počítača!

Tradičná lahôdka na záver. Úžasná koláž ako pozvánka na Deň polície a k tomu zelená farba a lákavý symbol policajného zboru. Po tom, ako sme sa dozvedeli, že policajný zbor nedisponuje práve expertmi na oblasť počítačovej bezpečnosti, máme tu ďalšiu informáciu – očividne by potrebovali nejakého fotografa, grafika a aspoň jedného človeka s elementárnych estetickým cítením. Smutné je, že tento amaterizmus je platený aj z mojich peňazí.