Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 3.5.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Načo je komu PLAYSTATION®3?

Blank

Videohry mám rád preto, že sú najpohodlnejším kompromisom medzi mojimi túžbami a mojimi schopnosťami. Fascinuje ma väčšina adrenalínových športov, ale najbližšie k ich praktickej realizácii som mal, keď som sa potkol o skejtbord. Navyše, som presvedčený, že nadmerný fyzický pohyb je nedôstojný džentlmena. Láka ma svet násilia a zločinu, ale som zbabelec, bojko a ľudomil so záľubou v pravidlách, ctiaci systém a status quo. A desím sa následkov a bolesti. Pochopiteľne. Stále však zostáva tisíc vecí, ktoré by som rád vyskúšal, ale v realite ich nevyskúšam, lebo je to nad moje schopnosti. Zrátané, podčiarknuté, jediná forma realizácie, ktorá mi zostáva, je hra. Preto hrám videohry, pre katarziu bez následkov, pre ľahučký, prefabrikovaný a stále viac-menej autentický zážitok. Samozrejme, som si vedomý faktu, že rútiť sa strmhlav dole z kopca na bicykli v realite a vo videohre je neporovnateľný rozdiel, ale keďže naživo sa spustiť bojím a nemám na to, keď si to vyskúšam vo videohre, aspoň sa mi ľahšie predstavuje, aké by to asi mohlo byť naozaj. Adrenalínový rauš, medzi strachom zovreté polovičky sa nevojde ani zastrúhaný vlas, a predsa duša piští rozkošou. Nie, naozaj sa nepotrebujem spúšťať dole z kopca, aby som si mohol urobiť aspoň približnú predstavu o tom, aké to je. Videohry stačia. 

Za oddaného fanúšika Playstation sa považujem od roku 1996, priviezol som si ju z Rakúska pár dní po tom, ako som si o nej prečítal v Rock a Pope. Uchvátila ma možnosť hrať hry a nerozumieť pritom nijako hlbšie počítačom. Áno, aj ja som chodil do KVT, ale z IT technológií sa na mňa toho nenalepilo veľa, vždy som sa tam chodil len hrať. To sa mi na úspechu Playstation zdá kľúčové, tá technológia sprostredkovala rozkoše hrania aj ľuďom, ktorým by sa videohry za iných okolností zdali alebo príliš infantilnými, aby sa nimi človek venoval viac pozornosti, alebo príliš vzdialenými ich spôsobu trávenia voľného času a relaxovania.

Keď prišla na trh dvojka, celkom prirodzene sa stala súčasťou životného štýlu mojej generácie. Nemám síce slovné spojenie životný štýl rád, ale inak to označiť neviem. Všetci moji generačne spriaznení priatelia venujú hraniu rovnakú pozornosť ako hudbe, literatúre a filmu. Nečítajú síce herné weby a ťažko ich označiť za hardcore hráčov, ktorým hry suplujú všetky ostatné aktivity späté s pestovaním ducha, avšak povedomie o hrách je súčasťou ich kultúrneho prehľadu.

To, čo sa tu tak komplikovane snažím naznačiť, je, že ak má zmena vnímania videohier za posledných, povedzme, dvanásť rokov nejakého spoločného menovateľa mimo insiderského okruhu programových hráčov, je ním Playstation.

Do marca je aj na slovenskom trhu k dispozícii PLAYSTATION®3 a tam v tom ich prísne hráčskom svete zúri takzvaná vojna next-gen konzol, v ktorej ide o urvanie si čo najväčšieho kusu z už raz rozdeleného koláča. Marketingové mozgy naplno pracujú na tom, aby sa práve tá ich platforma predávala najlepšie a zo všetkých tých aktivít je cítiť, že hry pravdepodobne nikdy nezískajú status široko akceptovaného a rešpektovaného umeleckého druhu, paralelného s literatúrou, filmom, hudbou, výtvarným umením a divadlom, ktorý by im síce prirodzene náležal už zo samotného ich fundamentu, ale nedôjde k tomu, lebo priemyslu je iná hodnota ako merateľná finančným ziskom na nič. Hry teda už asi navždy zostanú pre nehrajúcu a neinformovanú stále majoritu čímsi, do čoho sa dá vďačne kopnúť.

Ako hráča ma to síce mrzí, ale to je tak jediné, čo s tým môžem robiť. Tak ako nedokážem vysvetliť rozkoše literatúry nečítajúcemu, tak nedokážem sprostredkovať rozkoše hrania nehrajúcemu.

Súťaž o PLAYSTATION®3, ktorú sme odštartovali v pondelok, sa úspešne rozbehla, drvivá väčšina ľudí, ktorá sa jej zúčastní, veľmi presne vie, o čo sa hrá. Pre vás, čo ste sa ešte nezapojili a netušíte, načo by vám bola – PS 3 prekračuje rámec samotného hrania videohier a funguje ako špičkové multimediálne centrum, ktoré zvláda prehrávanie a ukladanie hudby, videa a fotiek, dostane internet do vášho televízora a stále je najlacnejším prehrávačom Blue-ray diskov na trhu. Z obývačky pokojne urobí miesto, ktoré je bránou do celého sveta. Vyzerá majestátne ako monolit symbiózy špičkovej technológie a dobrého vkusu a svojím spôsobom skutočne funguje ako metafora svojho vlastného reklamného sloganu. This is living. Viac nabudúce.       



Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [4]
:: Súvisiace reklamné odkazy