Moje osobné zásluhy na amerikanizácii MFF v Zlíne

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Fašiang sa skončil, zabudnite. Od Popolcovej stredy po Veľkú noc by mali kresťania dodržiavať pôst. O pôstnych tradíciách aj ich svetských (rozumejte: mimonáboženských) dôvodoch si prečítajme tu.

Vo Veľkej Británii majú, zdá sa, fašiangy stále. Nedávno tam odpremiérovali Shakespearovho Richarda III., a to v bizarnej arabskej verzii.

Nový film Jiřího Menzla získal na Berlinale len zemiakového medveďa, teda cenu útechy, pardon, kritiky. Opäť vyhral nejaký čínsky film, ako to už býva pomaly zvykom.

Pamätám sa, ako Hřebejkov film Musíme si pomáhať prešťala pred pár rokmi na Oscaroch akási tuctová čínska kung-fu poskakovačka/naháňačka. Chápem, že Čína je bohatý zdroj surovín i lacnej práce, aj to chápem, že Čína sa čoraz viac zbližuje s Afrikou a jej „warlordmi“, čo môže mať pre našu ekonomiku katastrofálne následky, ale predsa len, nemalo by sa to s tou servilnosťou už preháňať.

Keď som bol roku 2003 členom poroty na MFF v Zlíne, musel som vynaložiť gigantické úsilie a preukázať krajné umenie asertivity a manipulácie, kým som presvedčil svojich medzinárodných kolegov a kolegyne, najmä tých ľavicovejšie zameraných, aby neumožnili čínskym filmom Verejný záchod a Jeden otec pre dvadsať detí dostať sa čo len do shortlistu o nejaké ceny. Ako hlavný argument mi poslúžilo škandálne odhalenie, že aj tak nikto z poroty tie filmy nepochopil, pretože neboli schopní rozlíšiť od seba jednotlivé postavy. Ja sám som sa pri premietaní Verejného záchoda (ktoré sa začalo v natrieskanej sále a ktoré som ukončil sám ako jediný divák, čo to bol schopný dopozerať až do konca, netáram!) domnieval, že ide o príbeh stále jedného a toho istého hrdinu, hoci som sa čudoval, prečo je raz tam a inokedy zasa tam. Až keď sa čiernovlasý a šikmooký hlavný hrdina podujal sám sebe zatelefonovať z New Yorku do Kalkaty a aj si to zdvihol, pochopil som, že všetko bolo ináč a že do konca filmu už asi nič nepochopím. Nech si čínske filmy vyhrávajú čínske filmové festivaly!
Takže 43. ročník Zlínfestu vyhral americký (hollywoodsky, nie nezávislý) film Biely oleander, čo dodnes vcelku neskromne, ale realisticky vnímam ako predovšetkým svoju osobnú zásluhu. Myslím, že v dejinách Zlínfestu je to asi jediný hollywoodsky film, ktorý tam kedy získal hlavnú cenu, pretože inokedy to vyhrávajú skôr perly čínskej, pakistanskej, sýrskej, iránskej alebo niektorej zo škandinávskych kinematografií. Biely oleander po Zlínfeste aspoň nejaký čas bežal v kinách a vyšiel aj na DVD, na rozdiel od tých exotických filmov, na ktoré by nikto dobrovoľne a za vstupné nešiel.

Aktuálny operačný systém spoločnosti Microsoft Windows Vista je vraj zámerne poruchový. Je fascinujúca skutočnosť, že Windows Vista je systém, ktorý celkom evidentne nenavrhli s ohľadom na používateľa, ale s ohľadom na záujmy niekoľkých mastodontov kultúrneho priemyslu, ktorí tak či tak stoja pred svojou záhubou.
Apropo záhuba mastodontov: iste ste sa už dakedy stretli s DivXom. Človek často nechápe, prečo musia mať *.avi súbory obsahujúce filmy v kodeku DivX také dlhé a zložité názvy. To preto, lebo obsahujú ešte aj nejaké doplnkové informácie ako len samotný názov filmu. Zoznámte sa s tajným slovníkom videopirátov a všetko vám bude jasnejšie.

A teraz niečo pre milovníkov starej Prahy: ako možno viete, český štát vyhral dlhoročný spor s cirkvou o vlastníctvo svätovítskej katedrály a prvé, čo urobil, bolo zrušenie vstupného (100 Kč). Tak to je fajn. Pamätám sa, ako sme boli s mojou dnešnou ženou prvýkrát spolu v Prahe a na Hradčanoch a chcel som jej ukázať tú úžasnú klenbu v chrámovej lodi a aj na chvíľu zastať v tichom rozjímaní (obaja sme katolíci, takže ten chrám sme tak trochu považovali aj za „náš“). Keď sme ale zistili, že to je za stokorunu, tak sme si chrám obišli len zvonka a tú stovku použili na občerstvenie večer v obľúbenej reštaurácii Domažlická jizba.

Nerozborné priateľstvo Berlína a Moskvy má svoje korene i tradície (aj keď istý čas sa nazývalo Paktom o neútočení). Dnes je to zasa tu. Ako sa z Moskvy volá, tak sa z Berlína ozýva. Niekdajší socialistický nemecký kancelár Schröder (ktorému už vtedy z očí nič dobré nepozeralo) skončil v podstate ako ruský štátny úradník plniaci pokyny Putina a Moskvy v strategickom naftovom a plynovom biznise.

Slovensko sa nepridalo k žiadostiam niektorých postkomunistických nových členov EÚ, aby sa rovnako ako k zločinom nacizmu pristupovalo aj k zločinom komunizmu. Nečudo, keď momentálne Slovensko zastupujú boľševici, ktorým dokonca ani nestálo za to obrátiť kabát!

Je to vidieť aj podľa toho, ako by chceli teraz naši kryptokomunisti, konkrétne súdružka ministerka práce Tomanová, zmeniť Zákonník práce.

Ozaj, prečo majú ženy menopauzu skôr ako muži?

Do školskej komisie v Lamači sa údajne votrel mafián. „Určite je pre nás neprijateľné, aby sa do verejných funkcií dostávali ľudia, ktorí sú mafiáni,“ povedal k tomu podpredseda KDH Martin Fronc. Svätá prostota! Čo ten oný nečíta noviny?

Na záver zaujímavý rozhovor s historičkou Marínou Zavackou.

A úplne na záver pekná fotografia s milým komentárom.