Heroic Bloodshed Opus Magnum

Ach, ako ten čas letí. Bla bla bla. Nájdem kdesi zmienku o nejakom zaujímavom filme a ak naozaj existuje, do dvadsaťštyri hodín ho mám na harddisku. Dnes to už ani nie je pravda, ale pre Hard Boiled som svojho času cestoval do Brna, stal som sa tam členom videopožičovne, film si požičal, fujazdil späť do Nitry, cez víkend pomerne komplikovaným spôsobom skopíroval vo videoštúdiu (prekliate kódované VHS) a v pondelok som ho utekal vrátiť. Celá akcia aj s kopírovaním ma vyšla nejaké dva litre, ale to vtedy nehralo úlohu, Hard Boiled je totiž film, ktorý som jednoducho MUSEL vlastniť. Keď asi pred dvoma rokmi vyšiel na DVD, kúpil som si dve. Pre istotu.

Inšpektor Yuen, zvaný Tequila, je lyrický drsoň z rodu tých, o ktorých sa píšu balady. Keď strieľa, tak obojruč, nenabíja, a keď sa s niekým spriatelí, tak len na život a hlavne na smrť. Triády vyčíňajú a Tequila bok po boku so supertajným polišom Tonym sú jediní, ktorí sú ochotní zájsť možno aj priďaleko, aby to vyčíňanie zastavili. A štatisti umierajú. Desiatky, stovky, všetko jedno, pokiaľ je medzi nimi aspoň zopár gaunerov. Hard Boiled je film o morálke, nech to znie akokoľvek bizarne, a o priateľstve a cti. Tvoria ho v podstate tri veľkolepé akčné pasáže, veľmi subtílne prekladané náznakmi príbehu, pričom finále filmu tvorí štyridsaťminútová prestrelka v útrobách nemocnice. Gauneri sa kryjú za vozíčkarov, neváhajú strieľať na novorodeneckom oddelení, pričom plačúce dojčatá tvoria emocionálne nesmierne silnú kulisu a Tequila s Tonym robia všetko preto, aby ich nezahynulo príliš mnoho, ale pritom neváhajú opätovať paľbu. A napriek tomu majú morálnu prevahu, zostávajú skutočnými hrdinami bez bázne a hany. Také čosi chce hercov možno nie priamo dobrých, ale aspoň typovo presných. Hard Boiled ich má, prinajmenšom jedného. Tony Leung ako Tony je fajn, Hard Boiled však stojí na Chowovi Yun-Fatovi, ktorý síce disponuje pomerne obmedzeným hereckým registrom troch základných grimás (flegmoš, drsoň, nasrdený drsoň), ale pokiaľ cmúľa zápalku, viac ich ani nepotrebuje. Nikomu totiž nesvedčia prestrelky viac a pre strieľanie obojruč sa narodil. 

Asi nie je poctivejší akčný film. Hard Boiled vedno s A Better Tomorrow a The Killer tvoria tri základné piliere subžánru akčného filmu, ktorý západná kritika z nedostatku iných slov zastrešila slovným spojením heroic bloodshed. Pekný názov, popisný, ale inak prázdny. John Woo je básnik, jeho veršami sú filmové obrazy, ktoré s básňami nezvykneme spájať. Žiadne melancholické krajinky na hranici gýča, naopak, Woo estetizuje násilie, aby mu pomohlo ilustrovať veľké témy. Vracia im pátos, ale bez toho, aby pôsobil lacno či banálne. Drastickosť a brutalita sú rovnaké výrazové estetické kategórie ako krása, len s nimi majú ľudia problém, lebo sú znepokojujúce.

Pre všetky jeho filmy je typické, že pracujú s lacnou, ľahko odčítateľnou symbolikou, ony notorické biele holubice sú len vrcholom ľadovca. Symbolika je však funkčná, lebo divák získava pocit, že sa díva na čosi viac. A díva sa, ak prijme hru. Čo v Hard Boiled zaujme na prvý pohľad, je absolútna neúcta k ľudskému životu. Umiera sa naozaj hojne, smrť stráca tragickú prizmu. Jednoducho sa deje, takže tragické môže byť čosi iné, trebárs atmosféra. Hard Boiled je vynikajúcim filmom preto, že s divákom komunikuje cez atmosféru na nonverbálnej úrovni efemérnych pocitov, ktoré možno opísať, ale nie pomenovať.

Hard Boiled je posledným hongkonským filmom Johna Woo pred jeho odchodom do Hollywoodu a pred pádom do šedivého mainstreamu. Nakrútil síce ešte zopár pozerateľných, či priamo dobrých filmov (Živý terč, Tvárou v tvár), ale tie už sú viac-menej prázdne. Najvýraznejšie je to asi badateľné na Mission: Imbossible II, kde Woo síce režíruje ako o život, spomaľuje, hrá sa s detailmi, švenkuje a snaží sa z Toma Cruisea urobiť akčného hrdinu, avšak už sú to len pusté obrázky. Síce efektné, ale bez hĺbky.

Asi by sa ešte patrilo napísať, že nebyť Hard Boiled a Johna Woo, filmy ako Matrix, Blade, Underwold, Equilibrium, či všetky ďalšie, pracujúce s podobne estetizovaným násilím, by nikdy nevznikli, a ak áno, vyzerali by celkom inak, ale nič to neznamená, lebo nie sú lepšie.

Hard Boiled je viac ako film, je to inštitúcia, ktorá definovala všetko zásadné, čo sa v akčnom filme od roku 1992 udialo.

Hard Boiled, Laat sau sen taan. Hongkong 1992, 126 min.

Réžia: John Woo
Scenár: Gordon Chan, Barry Wong, John Woo
Kamera: Wang Wing-Heng
Hudba: Michael Gibbs
Hrajú: Chow Yun-Fat – Tequila, Tony Leung Chiu Wai – Tony/Alan, Teresa Moová  – Teresa Changová, Anthony Wong Chau-Sang – Johny Wong, Wei Tung – Foxy, Philip Kwok – Mad Dog