Kaderník vracia úder

Určite je nudné starať sa celý život hollywoodskym hviezdam o vlasy a počúvať napríklad Stalloneho citové výlevy o tom, prečo on nikdy nedostane Oscara. Alebo trebárs byť vlasový štylista filmu Posledný skaut (r. Tony Scott, 1991). Tam, pokiaľ si spomínam, tých bujných štíc túžiacich po úprave veľa nebolo. Ale dosť bolo posmeškov z lesknúcej sa hlavy Brucea Willisa. Paul Abascal je človek, ktorý všetko toto preskákal a ešte sa aj venoval réžii tuctových televíznych seriálov ako napríklad Nash Bridges. Jedného dňa si však povedal dosť a pomedzi prípravy trvalej Mela Gibsona nadhodil slávnemu hercovi a producentovi premisu filmu o hollywoodskej hviezde mstiacej sa neodbytným novinárom. Mel na to kývol – a Abascalov celovečerný režijný debut Paparazzi bol na svete. 

Bo Laramie (Cole Hauser) je šťastný človek. Má fajn rodinu a séria jeho akčných filmov s béčkovým názvom Adrenaline Force je komerčne úspešná. Sláva však so sebou prináša i tienisté chvíľky a tie sa vynoria v podobe štyroch jazdcov apokalypsy, teda kvarteta paparazzov striehnucich na každý hercov pohyb. Pri jednom love exkluzívnych záberov však chlapci od fotoaparátov nepriamo zapríčinia autonehodu a Laramie Jr. skončí v nemocnici. To sa tatkovi, samozrejme, nepáči. Podľa vzoru svojich filmových postáv nahodí oduševnený drsný výraz a pustí sa do svojich nemesis spôsobom, ktorý by primeranou sebaobranou v civilizovaných krajinách rozhodne nenazvali.

Ľudia nazývaní celebritami to asi nemajú najľahšie. Stále sa ich niekto snaží fotiť pri fetovaní, podvádzaní životných partnerov – a čo je najhoršie, aj vtedy, keď si vybehnú na nevinnú prechádzku! Preto sa nečudujem, že projekt o chlapíkovi, ktorý si to s paparazzmi vybavuje vlastnoručne a nečaká, kým súd doručí jeho pravnukom rozhodnutie o tom, že novinári vlastne pred tými dekádami nemali právo mu zasahovať do súkromia, zaujal toľko známych tvárí. Mel Gibson produkoval a vidíme ho v čakárni u terapeuta. Chris Rock doletel z New Yorku na jeden deň nakrúcania pre miniúlohu chlapíka s pizzou a objaví sa aj fešák Matthew McConaughey. Snímka mala teda vynikajúci potenciál, navyše téma pomsty ako vystrihnutá z osemdesiatych rokov to mohla dotiahnuť aspoň do slušného video štandardu.
Nanešťastie, Paul Abascal berie celú vec príliš vážne a hoci by sa občas žiadalo nejaké pomrkávanie na diváka, dočkáme sa skôr moralizujúcich scén o tom, ako médiá ubližujú hviezdam. Že by však bez nich herci neboli slávni a na ich filmy by sa nikto nedíval, sa už akosi zo snímky nedá odčítať.

Paparazzi je tuctovým materiálom do videopožičovní a našimi kinami sa prehnal zjavne len kvôli produkujúcemu Melovi Gibsonovi a jeho mene na plagáte. Obstojí totiž ako béčkový projekt, hoci sa berie príliš vážne. Ponúka tradičnú schému predstavenia hlavnej postavy, ohrozenie blízkych a následnú odvetu, ktorá robí z druhej polovice filmu takmer poctivý akčňák. Ak by Abascal mal voľnú ruku a nemusel sa podriaďovať diktátu prvoligových hollywoodskych hercov, pretože tí s nižšou svietivosťou (Baldwin a Sizemore) sú štandardne v pohode, podľa mňa by sa mu to podarilo lepšie. Takto je to „iba“ spomienka na osemdesiate roky v lákavom šoubiznisovom prostredí s moralizujúcim balastom. Ale to už je daň za spomínaný Gibsonov podpis na propagačných materiáloch.

Paparazzi, Paparazzi. USA 2004, film na stiahnutie, 84 min.

Réžia: Paul Abascal
Scenár: Forry Smith
Kamera: Daryn Okada
Hudba: Brian Tyler
Hrajú: Cole Hauser – Bo Laramie, Robin Tunneyová – Abby Laramieová, Dennis Farina – Burton, Tom Sizemore – Rex Harper, Daniel Baldwin – Wendell Stokes
Oficiálna internetová stránka: http://www.paparazzithemovie.com/