Guilty pleasure so Seagalom

Keď hrozí skaza sveta, mlieka v chladničke alebo nebodaj samotných USA, na scénu musí prísť On. Najlepšie dávno zabudnutý agent, živiaci sa pokútnym podomovým predajom, čistením bazénov či aspoň kuchárskym remeslom na polovičný úväzok. Vo filmovej ríši je takýchto chlapíkov celá plejáda a pokiaľ si odmyslíme áčkových Stalloneho a Schwarzeneggera, zostanú nám reprezentanti zväčša videofilmov balansujúcich na hrane dobrého vkusu. Práve tieto snímky sa v slangu filmových fajnšmekrov nazývajú guilty pleasure. Nikto sa k nim nepriznáva, ale ak ich nájdete na návšteve u intelektuálov v zadnom rade videotéky, zapýrený hostiteľ sa prekvapene zatvári, čo u neho tie blbosti robia. Po vašom odchode sa však k inkriminovaným kazetám kolenačky vráti s ospravedlnením na perách a urobí to najlepšie, čo môže. Pustí si ich. Dolph Lundgren, Jean-Claude Van Damme, Don `The Dragon` Wilson, Chuck Norris sú len vrcholom ľadovca a zbožne vzhliadajú na svojho majstra. Tým nie je nik iný ako súčasný démon východoeurópskych filmov – Steven Seagal, ktorý sa v našej ponuke na stiahnutie zabýval s projektom Vnútorný nepriateľ.

Ako už je zvykom, príbeh samotný nedáva príliš zmysel. Dej sa presúva z bodu A cez B až do bodu C a v abecede to dotiahne ešte ďalej. A Chris Cody (Steven Seagal) postupne stráca členov svojho elitného komanda. Nie že by na tom záležalo, boli predsa menší borci než maestro. V boji proti chlapíkovi, ktorý na odstránenie svojich protivníkov používa ľudí s vymytými mozgami, musia nejaké obete padnúť. S tým súvisí aj badateľný posun v Seagalovom umeleckom prístupe. Už to nie je len o bojových umeniach, ale čoraz viac sa v jeho filmoch riešia otázky bytia a súcna. No dobre, nie je to presne tak, ale strieľa sa v nich čoraz viac a svižne pribúdajú mŕtvoly.

Nemusíte mať strach, o efektne polámané nepriateľské končatiny neprídete, ale treba rátať s tým, že starnúci herec toho už veľa po pohybovej stránke nepredvádza. Predsa len už má cez päťdesiat. Všetko zachraňuje diabolský strih, ktorý by zručného bojovníka urobil aj z vetchého starca. A ešte držka Vinnie Jones (Podfu(c)k, X-Men: Posledný vzdor), ktorý už hrá tuším všade a zopár fešných dievčat robia z filmu znesiteľný kúsok. Teda za predpokladu, že vaše divácke preferencie neustrnuli pri osobných výpovediach tvorcov schopných postaviť film na tragickom monológu hluchej siroty a strihom narušiť celú jeho chronológiu. Umenie sa to myslím volá, ale hľadať ho v prípade tohto filmu je rovnako absurdné, ako čakať, že sa Chuckovi Norrisovi nepodarí znovu napočítať do nekonečna. Veď už to urobil. Dvakrát.

Vnútorný nepriateľ je vcelku výživné béčko na jedno pozretie. Pokiaľ prežijete prvú polovicu filmu, dočkáte sa na pomery žánru slušnej porcie akcie a možno sa aj pobavíte. Ak nie na suchých hláškach trúsených pochudnutým Seagalom, jeho v predchádzajúcich rokoch nadobudnutý brušný tuk je preč, pri špeciálnom efekte predstavujúcom výbuch vodnej priehrady ani jedno oko nezostane suché. Ono je v podstate jedno, či herec nakrúca príbehy odohrávajúce sa v Poľsku (Posledná misia, 2004) alebo v Bulharsku ako Vnútorný nepriateľ. Od Smrteľného zásahu (r. Andrzej Bartkowiak, 2001) nemá šťastie na poriadne projekty. S tým musíte pri sledovaní Vnútorného nepriateľa rátať a možno sa stane aj vašim guilty pleasure.

Vnútorný nepriateľ, Submerged. Anglicko – Bulharsko 2005, film na stiahnutie, 96 min.

Réžia: Anthony Hickox
Scenár: Anthony Hickox a Paul de Souza
Kamera: David Bridges
Hudba: Guy Farley
Hrajú: Steven Seagal – Chris Cody, Christine Adamsová – Dr. Chappellová, Vinnie Jones – Henry, Cyrus Pahlavi – kuriér, Luis Soto – Sandrow