Symfonická potreba štátu

„Symfonický orchester Slovenského rozhlasu napĺňa symfonickú potrebu tohto štátu,“ vyhlásil v televízii zástupca tých, čo sú proti avizovanému prepúšťaniu hudobníkov. Neviem, či som to správne zachytila, ale myslím, že to bol šéf odborov symfonikov (áno, aj také sú), huslista Stanislav Beňo.

Odkedy je vo vláde populistická kvázi ľavica, človek si už zvykol na všelijaký slovný balast a závažne znejúce formulácie, čo všetko občania tohto štátu potrebujú a čo je v ich záujme. Ale symfonická potreba štátu, to len tak niekto nevymyslí, to znie hrdo, to už je skoro ako vojenská potreba štátu! Kolega Malíček začal hneď rojčiť, že by sa u nás tým pádom mohla zaviesť Povinná symfonická služba. Každý občan by si pekne dva-tri roky povinne odohral v rozhlase v symfonickom orchestri za symbolický žold a mal by symfonickú povinnosť voči štátu splnenú. V krčme a vnukom by potom dával k dobru mazácke aj hrdinské historky z čias zachraňovania symfonickej sebestačnosti štátu.

Ale žarty bokom, i keď tá metafora nie je až tak mimo, pretože nikde v nej nie je zmienka o kvalite saturovania tejto nevyhnutnej štátnej potreby a pokiaľ som správne pochopila, o to práve v rozhlase ide, resp. malo by ísť. Nie ušetriť násilne vybraté peniaze od koncesionárov plošným znižovaním stavu hudobníkov až na pokraj hrateľnosti akejkoľvek symfónie, ale omladiť orchester, nezamestnávať hudobníkov do počtu a do dôchodku, preverovať ich kvalitu konkurzmi a prehrávkami a zmeniť spôsob riadenia orchestra a jeho využívania. Spor je to, ako vždy, komplikovaný, pretože SOSR zmeny nepochybne potrebuje, na druhej strane však nie všetky zmeny avizované novým vedením rozhlasu sú pripravované a robené tak, aby sa dalo s istotou tvrdiť, že budú na prospech celej veci.

Na pomoc ohrozeným symfonikom prišli prefláknuté poslanecké tváre ako Dušan Jarjabek, ale i doteraz politikou a protestnými akciami nekompromitovaní umelci ako šéfdirigent Opery SND Rastislav Štúr, operní speváci Jolana Fogašová, Miroslav Dvorský aj husľový virtuóz profesor Michalica. Peter Breiner, ktorý sa neúspešne uchádzal o miesto šéfdirigenta SOSR, napísal do Pravdy šalamúnsky článok, v ktorom obhajoval aj hudobníkov aj potreby zmien. Okrem iného napísal: „... prevádzkový dirigent bol pretlačený zadnými dvierkami bez konkurzu do orchestra, ktorý je ďaleko nad jeho schopnosti. Stihol už narobiť škody ako tropické tornádo. Z celého množstva jeho výčinov by som uviedol len posledný – oddirigovanie Dvořákovej 7. symfónie a predohry Othello s chýbajúcim lesným rohom, čo je, akoby v divadle odohrali Shakespearovho Othella bez Desdemony. Dirigentovi ani trom platiacim divákom v sále to neprekážalo.“

A toto ma teda nahnevalo. Členovia orchestra pokojne odohrajú Othella bez Desdemony – a žiaden štrajk sa nekoná. Žiadna verejná kritika odborníkov, žiadne výzvy umelcov, elít, čo rozumejú hudbe, nikto sa nepostaví do jedného umeleckého šíku za symfonické potreby štátu a nežiada nápravu. Musí prísť až na preverovanie odborných schopností (ktoré hudobníci odmietli!) a rušenie slabo platených, ale stále celkom teplých miest, aby sa zdvihla vlna protestu umeleckej obce a prismŕdajúcich politikov. Kto tu ochraňuje symfonické záujmy nás, laických občanov?

Aby bolo jasné. Nezdieľam názor nášho prispievateľa Lukáša Krivošíka, že východoslovenský robotník nepotrebuje Slovenské národné divadlo v Bratislave. Teda si ani nemyslím, že by nepotreboval ku šťastiu aj niekoľko symfonických orchestrov. Je to na dlhú debatu o kultúre a kultúrnosti národa. Môj názor je, že symfonickú potrebu máme všetci, aj keď mnohí v živote nepôjdu na koncert, ani si nikdy nenaladia rádio Devín. Ale túto našu potrebu môže naplniť jedine kvalitný symfonický orchester. To by mali riešiť kultúrne elity. Nemali by si zachraňovanie kultúry pliesť so sociálnym cítením voči tridsiatim šiestim (plus mínus podľa momentálnej dohody odborov a riaditeľky) hudobníkom, ktorí by mali byť prepustení.

Pre tých, čo práve neodbytne pocítili svoju symfonickú potrebu, na záver niekoľko kultúrnych tipov na marec:
8. marec 2007, 19:00
Šiesty koncert sezóny SOSR
Účinkuje: SYMFONICKÝ ORCHESTER Slovenského rozhlasu
Diriguje: M. Krajči
Sólisti: E. Prochác – violončelo, M. Šintál – hoboj, P. Mauer – klarinet, S. Bicák – fagot, P. Sivanič – lesný roh
Program: G. Verdi: Sila osudu, predohra
M. Krajči: Koncert pre violončelo a ORCHESTER, slovenská premiéra
W. A. Mozart: Koncertantná symfónia Es dur pre hoboj, klarinet, fagot, lesný roh a orchester
Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu

28. marec 2007, 19:00
Benefičný koncert
Účinkuje: SYMFONICKÝ ORCHESTER Slovenského rozhlasu
Diriguje: M. Košik
Sólista: Tamami Kinoshita – klavír
Program: V. Bokes: 6. symfónia
L. van Beethoven: 1. koncert pre klavír a orch. C dur, op. 15
R. Shumann: 4. symfónia d mol, op. 120
Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu

29. marec 2007, 19:00
Siedmy koncert sezóny SOSR

Účinkuje: SYMFONICKÝ ORCHESTER Slovenského rozhlasu
Diriguje: M. Košik
Sólista: Tamamo Saito – husle
Program: V. Bokes: 6. symfónia
K. Kishi: Koncert pre husle a orchester, slovenská premiéra
R. Schumann: 4. symfónia d mol, op. 120
Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu

Viac informácií o kultúrnych podujatiach Slovenského rozhlasu nájdete tu.

Viac informácií o Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu si prečítate tu.