Keď talent nepustí

Talent je sviňa, nedá človeku spávať, neustále ho núti hľadať a vytvárať a keď už nakoniec dotiahne jednu vec k dokonalosti, okamžite sa musí pustiť do ďalšej. Damon Albarn by vám vedel porozprávať, keby si našiel troška času. Lenže si nenašiel a ani si tak skoro nenájde. 90. roky síce strávil pomerne monotematicky ako spevák Bluru, ale len čo kapela dokázala, že ani všeobecné vytriezvenie z nádejí poslednej dekády pre ňu nemusí predstavovať žiadny zásadný problém, poslúchol Albarn volanie divočiny a poďho skúmať nové teritóriá.

Keď povedal, že bude robiť hudbu pre animované postavičky, vyzeralo to skôr na krízu stredného veku než na úspešný projekt, akým sa Gorillaz okamžite po vydaní singla Clint Eastwood stali. Potom zistil, že v Afrike je krajšie ako v Londýne, a tak strávil nejaký čas v Mali, z čoho vznikol síce málo známy, ale o to lepší album Mali Music, na ktorom je Albarn viac figúrka v pozadí ako vedúci muzikant. Nasledoval víkendový návrat domov k Blur, potom ďalší album Gorillaz a teraz je Damon nazad.
The Good, The Bad and The Queen – tak sa volá jeho najnovší projekt a zároveň album, ktorým ho pred pár dňami uviedol do sveta. Pre poriadok sa patrí uviesť, že sa spriahol s inými muzikantmi, a to nie hocijakými. Človek však nemusí vidieť výpisy z banky, aby pochopil, komu príde na účet väčšina tantiém. Stačí len počúvať a niekde na pozadí nenápadne dopĺňať plynulú mozaiku Albarnovho hudobného života.

To, čo sa začalo čisto gitarovými pesničkami, sa prehuplo k samplerom, programovaniu a hosťujúcim hip-hoperom. V duchu kyvadla nachádzajúceho rovnovážnu polohu sa neskôr vyvinulo do vzájomného prepletenca všetkého vyššie uvedeného. GBQ sú v každom prípade pesničky, dali by sa brnkať na dvoch strunách, ale zároveň je v tom kus Gorillaz, čím sa myslí produkcia, neustále hľadajúca nové zvuky a neobmedzujúca sa škatuľkami žánrov, či nebodaj rádiových dramaturgií. Nálada je mierna, pochmúrna, ale v žiadnom prípade nie smutná. Tento druh cynizmu dáva Albarn do sveta od čias blurovského albumu 13 a nasiaknutá ním bola aj ostatná blurovina Think Tank. Sú to skrátka pesničky už takmer štyridsiatnika, ktorý vie, čo znamená vyfetovať celú lekáreň a žúrovať do rána, ale aj celkom jasne chápe, ako z toho na druhý deň bolí hlava.

Celý album ide v jednom tempe, nemá výrazné hity, zato má množstvo pekných, nápaditých momentov, lebo – ako som vravel už na začiatku – talent proste nepustí. V rozhovore som sa dočítal, že mnohé z textov sú inšpirované západným Londýnom a Nigériou, kde bol album nahrávaný. Nuž, neviem toto posúdiť, ale celkom za seba by som povedal, že je to o tom, ako sa dá príjemne vyzrieť a pomaly starnúť, ak má človek poruke hudbu a vie s ňou patrične zaobchádzať.

Ukážky z albumu The Good, The Band and The Queen si môžete vypočuť v sekcii Hudba.

Album The Good, The Band and The Queen si u nás môžete stiahnuť za 399 Sk, jednotlivé pesničky z neho za 39 Sk.

Tiež si u nás môžete stiahnuť albumy Blur a Gorillaz.