Dnes je ples a dnes nám reggae znie

Úžasné obrázky. Bratislava, Hviezdoslavovo námestie, tma a len tesne pred Národným divadlom kužele svetiel dopadajú na dlhé pásy červeného koberca. Niekto ho tam pred chvíľkou natiahol okolo fontány až po vchod do divadelného foyeru a možno aj ďalej, až do divadelného bufetu, ale to nie je vidno. Nikde nikoho, ale okolo stoja kamery a za zábranami, už bez koberca, na kamenných dlaždiciach niekoľko zvedavcov pomiešaných s televíznymi technikmi. Prvá limuzína sa z cesty prehupne na námestie a plynulo dobrzďuje na vzdialenom konci koberca. Zadné dvere sa otvárajú a vystupuje... vystupuje profesor Traubner. Povestná vyžírka žúrov najvyšších vrstiev je prítomná, davy jasajú, priamy prenos beží, Ples v Opere sa môže začať!

Prichádzajú ďalší hostia: moderátorky počasia, politici, herci, herečky, modelky a podnikatelia, o peniazoch ktorých sa všeličo vraví. Páni majú fraky a dámy honosné róby, jedna načuchranejšia ako druhá, bohato dávkované parfumy na chvíľu prehlušili vyprážanú vôňu blízkeho mekdonaldu. Toto, vážení, je vrchol spoločenskej sezóny, najhonosnejšia, najvznešenejšia a najviac chceme-byť-ako-v-kultúrnej-krajine akcia roka.

Takto prichádza za zábavou elita s veľkým E. To najlepšie, čo Slovensko má, ubermenši, hlavy pomazané, takmer rodu kráľovského, povznesení nad hrubozrnnú zábavu svojich poddaných. Teraz sa budú baviť, tak ako sa všade na svete baví spoločenská elita, s červeným kobercom, limuzínami, fanfárami a všetkým, čo prislúcha ľuďom ducha vznešeného, v každej dobe svojstojného, ušľachtilých prídomkov hodného. Dnes k nám zavítala KULTÚRA, dnes sa veru v Opere grgať nebude!

Čo však čaká dnu? Akým programom prekvapí organizačný výbor svojich ctených hostí? Filharmonické teleso ladí, svetoví sólisti naposledy skúšajú náročné party a poskokovia voskujú parket, aby zniesol záľahu topánok a črievic krútiacich sa v rytmoch spoločenských tancov, dopĺňaných britkou konverzáciou vyšponovaných aristokratov. Ale kde sa zrazu všetci podeli? Prečo namiesto nich na pódiu strieda Mira Žbirku skupina Team? Niekto si z našich elít robí srandu? Veď keby chceli ísť počúvať Žbirkove pesničky na španielke, posadajú si na záhrade okolo ohníka a keby chceli Team, zájdu naň aj do dákeho zafajčeného klubu, kde neveľmi záleží na tom, či sú záchody mužské alebo ženské, lebo oboje už dávno vytopilo.

Avšak nikto sa necíti urazený, nikto neodchádza predčasne. Ešte vystúpia UB40 a kto z vyšších vrstiev by predsa odolal, keď si môže v pohodlnej večernej róbe, žujúc kaviár s mandarínkami, schuti skočiť na podmanivé reggae rytmy kapely britských robotníkov, čo sa ešte aj pomenovala podľa názvu formulára slúžiaceho ako prihláška na Úrad práce. A ak by bolo vysokej kultúry málo, na koniec večera vystúpi Eva Máziková so zmesou pestrofarebných ukážok nadčasovej kompozície, tak noblesne podtrhujúcich étos celého večera.

Sledujem z domu tie usmiate tváre, vidím, ako sa Hrušovský zvŕta na tóny Imagine nebohého komunistu Lennona, a žijúci komunista Weiss sa elegantne pohybuje medzi výkvetom domácej buržoázie, ako celá sála večerných rób a odhalených dekoltov poguje na Haberove vypaľováky a mám dojem, že takto dobre som sa nezabavil odvtedy, čo som videl mladých fúzkatých kresťanov a oblúzkované kresťanky v Univerzitnom pastoračnom centre tancovať na Chumbawambu a zborovo spievať Keď si dala baranovi.

Aby nedošlo k omylu, ani najmenej mi nevadí, že sa tu niekto hrá na niečo, čím v živote nebude, veď keď im na tom koberci záleží, nech si ho natiahnu až domov, to je ich vec. Ale, prosím vás, milé naše elity, slncia naše jasné, nedalo by sa uhrať aspoň troška súladu medzi tým, čo si akože myslíte, a tým, čo v skutočnosti robíte? Teda, ak už chcete byť neustále na očiach.