Je Martin Nikodým úplný hlupák?

Priateľka dostala list, veľkú žltú obálku s logom Reader’s Digest. Pamätám si, že kedysi aj u nás vydávali rovnomenný časopis, ale už s tým tuším prestali. Očividne našli lukratívnejší biznis.

Teraz sa živia klasickými marketingovými podvodmi (ono to vlastne ani nie je podvod, je to skôr ojeb), úmyselne nastraženými pascami na menej pozornejších čitateľov. Posielajú svoje veľké žlté obálky na adresy, ktoré vzali nevedno odkiaľ, ale celkom legálne to určite nebolo. Naplnia ich hordou papierov a keď sa na ne pozriete z diaľky, vyzerá to tak, že ste práve vyhrali niečo medzi 250-tisícmi a troma miliónmi korún, suma kolíše v závislosti od toho, ktorý z papierov máte práve pred sebou. Okrem slov ako „Zaručené“, „Oficiálne“, šekov s vypísanými sumami, fotografií áut a mixérov, zlatých miniobáločiek s nápismi „Dôverné“ je tam ešte pár strán husto popísaných textom.

Komu sa nechce čítať, nemusí. Môže urobiť len to, čo mu kážu veľké písmená, a teda niečo z tých papierov niekam vložiť, poslať im to nazad a potom už len čakať, kedy mu nabehnú na účet peniaze. Nenabehnú, koťuhy, ale niečo sa predsa len stane. Najskôr mu príde kniha s obrázkami prírody, ktorej je venovaný v obálke samostatný farebný leták, avšak nikde sa nepíše, koľko stojí, len je tam zmienka, že ju možno zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach. A o pár dní pravdepodobne príde nešťastníkovi hafo ďalších podobných obálok, pretože potvrdil, že na svojej adrese naozaj býva a preberá poštu, čím získa jeho kontakt uložený v databáze odosielateľa na trhovej hodnote a atraktivite pre všetkých s podobným predmetom podnikania, ako má Reader’s Digest.

Komu sa čítať chce, ten sa veľmi dobre zabaví a ešte sa aj dozvie, že vlastne nič nevyhral, len môže vyhrať, ale, samozrejme, musí najskôr ešte aj odpovedať, vďaka čomu ho ešte len zaradia do žrebovania a ak chce vyhrať úplne všetko, musí odpovedať „áno“. Čo znamená odpovedať „áno“, dozvie sa na úplne inom mieste, znamená to, že si ešte aj objednáva tú obrázkovú knižku, na ktorú si pravdepodobne bude musieť vziať hypotekárny úver, inak nebude mať doma fotku páriacich sa šimpanzov ani lemura lezúceho z jednej eukalyptovej vetvy na druhú, aby aj na druhej vetve mohol spásať chutnučké eukalyptové lístky, robiac pritom „hami-hami“ svojimi rozkošnými lemurími ústočkami. Dlhé vety unavujú, však? No ak sa nimi adresát obálky poctivo prehryzie až na koniec, podvod je mu jasný a vie, že namiesto toho, aby poslal nazad vyplnený kupón, má urobiť len jediné – poslať to celé niekam do digestu aj s pánom Branislavom Schwarzom, šéfom knižného marketingu, a pani Máriou Kuntovou, finančnou riaditeľkou Reader’s Digest.

A čo s tým má Martin Nikodým? Absolútne nič, akurát je mu v celej sade zbytočne vyrúbaných lesov venovaný jeden leták. Má tam fotku a tvrdí o sebe, že je čestným členom výhernej komisie. Samozrejme sa teší, ako práve tebe odovzdá výhru, ktorú už máš vlastne vo vrecku a pod tým celým jeho podpis. Skrátka, prevzal záštitu, položil svoju médiami tesanú tvár ako záruku pre tých máličko váhavejších. Veď keď iní moderátori hrajú v reklamách a nechajú sa lepiť na billboardy, prečo by si on nemohol privyrobiť krytím nejakej pasce. V Reader’s Digeste vykopali hlbokú jamu a zavolali mu, či by mu nevadilo, ak by si išiel na chvíľu ponad tú jamu ľahnúť, nech nie je taká očividná. A on že prečo nie a už maskuje tú jamu vlastnou tvárou. Peniaze nesmrdia a ešte možno dostal aj knižku o prírode a teraz vie, že život lemura je celkom nudná otrava.

Takže odpoveď na otázku z nadpisu tohto úvodníka znie? Nie, Nikodým pravdepodobne nie je úplný hlupák, akurát je trošičku nenažraný. Prajem dobrú chuť.