Všetky sme dcérami Lilith

Feministka, heterosexuálna mediálna ikona lesbičiek, intelektuálka bez vyberaného slovníka, matka, no nie manželka, žena, ktorú milujete, alebo nenávidíte. Taká je Lucía Etxebarríová (1966), kontroverzná španielska spisovateľka, ktorá v roku 1997 bez akéhokoľvek varovania rozvírila pokojné vody španielskej literatúry svojou románovou prvotinou Láska, zvedavosť, Prozac a pochybnosti a vďaka vydavateľstvu Belimex a prekladu menovkyne Lucie Vozárovej sa snaží ukojiť zvedavosť slovenského čitateľa a odhaliť kúsok ženského sveta. Rodáčka z Valencie, absolventka kláštornej školy a neskôr aj anglickej filológie a žurnalistiky stojí na čele súčasnej španielskej feministickej literatúry. Začalo sa to nenápadne, biografiou Kurta Cobaina a Courtney Love Príbeh Kurta a Courtney: vydrž to, pokračovala úspešnou sériou románov Beatriz a nebeské telesá (1998), My, čo nie sme ako ostatné (1999), O všetkom viditeľnom a neviditeľnom (2001), Zázrak v rovnováhe(2004), Už netrpím pre lásku (2005), ktoré získali uznanie nielen čitateľskej verejnosti, ale i literárnych kritikov. Za zmienku stoja eseje Eva budúcnosti. Písmo budúcnosti (2000), zbierky básní a filmové scenáre.

Na svete je veľa románových prvotín, ktoré sa neohrabane vydrali na svetlo sveta a rovnako z neho i odišli. Tá Etxebarríina s nezlomeným sebavedomím po mnohých odmietnutiach dosiahla nečakaný úspech. Drzý, otvorený, vulgárny a úprimný jazyk, ktorým sa autorka prihovára čitateľovi, ponúka sondu do ženskej duše od A po Z, rozdelenú do 28 kapitol. Tento román o ženách je síce o hľadaní lásky, čo trochu zvádza k patetizmu, no v tomto prípade sa čitateľovi odhaľujú city v drsnej, neodchlpenej realite, bez akýchkoľvek príkras a rečí o „endless love” a nikdy nehynúcej nádeji. Etxebarríová nie je z tých, čo si kladú servítok pred ústa. Povie, čo si myslí, kedykoľvek, kdekoľvek a komukoľvek. Ak otvoríte jej knihu, nenásytne sa do nej pustíte a budete sa smiať, budete smutní, znechutení, pohoršení a nakoniec možno i trochu zmätení. Nečakajte intelektuálne ukojenie, aj keď sa črtá kdesi pod povrchom. Hlavným znakom je kontroverznosť. Vyvoláva škandály a ani sa tým netají. Autorke spôsobila súdne konanie po obvinení z plagiátorstva, keďže v románe sa nachádzajú celé vety z Prozac Nation (po česky Prozacový národ, 1997) americkej novinárky a spisovateľky Elizabeth Wurtzelovej. Etxebarríová sa nad týmto obvinením len pousmiala a obhájila sa intertextuálnou nadväznosťou ako jednou zo základných charakteristík postmodernej literatúry. Táto kniha nechce pokojne čakať v kúte knižnice, je drzá, kričí a túži po tom, aby ju niekto pochopil.

Na dvesto stranách sa šialeným rozprávačským tempom predstavujú tri sestry Gaenové, ktoré na prvý pohľad spája iba rovnaká genetická informácia. Eva je dokonalou ženou v domácnosti, matkou rozmaznaného jedináčika a ženou úspešného muža, ktorý ju zbožňuje. Má zlatú klietku a v nej skrýva svoju trinástu komnatu. Rosa je úspešná tridsaťročná žena s nadpriemerným IQ, bez pravidelného sexu, bez chlapa, v značkovom kostýmčeku, s množstvom pochybností a s dostatočnou dávkou Prozacu v krvi na to, aby ju prinútil znova a znova pulzovať prázdnym srdcom. Zdá sa, že len najmladšia Cristina nezabudla, čo je to život. Je krásna, mladá, nespútaná, promiskuitná, zvedavá a apatická, atypicky neurotická s prebytkom testosterónu a večným úsmevom na tvári, ktorý ukrýva malé vydesené dievčatko. Všetky tri sú dcérami svojej matky, jedna spĺňa jej očakávania, druhá ambície a tretia je veľkým sklamaním. Pre svojho otca boli princezné, no odlákala ho zlá kráľovná. Nežijeme však v rozprávke, a tak namiesto happy endu je život princezien bohatší o pár jaziev po neúspešných pokusoch o samovraždu a o nekonečné sedenia u psychológa, ktorý považuje absenciu otca za kľúč k analýze všetkých neuróz.

Ana, Rosa i Cristina sú v Etxebarríovej knihe hrdinkami i rozprávačkami zároveň. Odhaľujú ten istý príbeh, každá jazykom sebe vlastným. Postupne sa vyplavujú démoni minulosti, odhaľujú pedofilné incesty, znásilnenia, bolesť aj šťastie, závislosť od drog, antidepresív, alkoholu a najmä od lásky. Všetky tri sú stratené a bojujú so svojimi veternými mlynmi. Bojujú s machismom, feminizmom, katolicizmom, sexizmom, samy so sebou. V svetle Lásky, zvedavosti, Prozacu a pochybností nám zostáva len dúfať, že aj keď bolo pokolenie Evy vyhnané z raja, vo vnútri zostávame dcérami nespútanej Lilith, ktorá z neho odišla dobrovoľne.

Lucía Etxebarríová: Láska, zvedavosť, Prozac a pochybnosti, Belimex 2006. Preklad Lucia Vozárová. 205 strán.