Pomáhame, keď pomáhame?

Sú ľudia, ktorí neustále zachraňujú svet. A ostatní ich za to obdivujú. Mnohí zachraňujú a pomáhajú, aj keď ich o to nikto neprosil. A dokonca aj vtedy, keď svojou pomocou vyslovene, i keď možno neúmyselne, škodia. Pýtate sa, ako môže pomoc uškodiť?

Mám priateľku, ktorá tiež večne zachraňuje svet, ľudstvo aj ľudí jednotlivo. Nič ju nenechá chladnou, nárek kamarátky nad nezamestnaným nevydareným synom považuje za priamu výzvu, že ho má okamžite zamestnať. Posledný záchranársky čin tohto druhu jej spôsobil v práci množstvo komplikácií a nervov a pošramotil profesionálnu povesť u obchodných partnerov, ale neprestala. Zachraňuje každého a vždy, či zachraňovaný pomoc chce, alebo nechce. Robí to vždy len z tých najčistejších pohnútok a ja ju ani len v najmenšom neupodozrievam, že by mala nejaké postranné úmysly. Nemá z toho nič, často dokonca ani vďaku zachraňovaných. Má z toho iba už vyššie spomínané problémy. Teda aspoň na prvý pohľad.

Ale dá sa na to pozrieť aj z celkom inej strany. Máme za sebou vianočné sviatky plné rôznych bohumilých charitatívnych počinov a mne to nedá, aby som všetkých záchrancov, nezištných pomocníkov a darcov, vrátane seba samej, trochu neprovokovala a nevytrhla z pocitu vlastnej veľkorysosti a nezištnosti.

Obetavá starostlivosť je jemné zožratie
V jednej kontroverznej knihe, pri ktorej moja schopnosť provokovať len nemo bledne závisťou, od profesora biológie Stanislava Komárka s názvom Spasení tela a podtitulom Moc, nemoc a psychosomatika (Mladá fronta, 2005), som sa dočítala, že smrť, deštrukcia a zánik jedných je životom druhých. Teda aby sme žili, nielenže ostatných obmedzujeme, ale doslova ničíme všetko okolo seba. Zabíjame a jeme zvieratá, klčujeme lesy, trháme, režeme a konzumujeme plodiny. Niektorí ľudia sa snažia neubližovať zvieratám, ani tým najmenším, nejedia mäso, zametajú pred sebou, aby nestúpili ani na chrobáčika, ale nech sa budú akokoľvek snažiť, ich život je stále postavený na zmare niečoho iného. A aj na zmare niekoho iného. Pričom nemusí ísť priamo o fyzickú likvidáciu. Naopak, ide o činnosti na prvý pohľad humánne a obetavé. O starostlivosť. Podľa autora citovanej knihy je obetavá starostlivosť o iných ľudí len subtílnejšou metódou toho istého, ako keby sme ich zožrali a strávili, čo je metóda hrubá a na prvý pohľad neľudská.

Závislosť od cudzej pomoci je zničujúca
Ako si dovoľuje takto hnusne očierňovať všetkých, ktorí sa nezištne starajú o slabých, chorých, postihnutých, nezrelých či inak závislých? Profesor Komárek tvrdí, že cudzia starostlivosť závislých jedincov dezintegruje a rozkladá, pomaly a zaživa, zatiaľ čo starajúci sa si touto bohumilou činnosťou vlastnú integritu, silu a sviežosť zvyšuje. Nazýva to psychickým vampirizmom. Tomu, kto nás proti behu osudu drží pri živote alebo prosperite a zachraňuje, sme zaviazaní a dostávame sa do závislosti od neho. A tá závislosť je vo svojej podstate zničujúca. Veď si len spomeňte, ako ste sa cítili vy sami vo chvíli, keď ste pomáhali, dávali alebo požičiavali, a naopak, keď pomáhali, dávali a požičiavali iní vám. Som presvedčená, že byť dlžníkom, či už doslovným alebo metaforickým, pokiaľ nie ste úplný asociál, je rozhodne menej príjemná pozícia, ako byť veriteľom. 
Profesor Komárek svoje tvrdenia pritvrdzuje až do takej miery, že súcit považuje za vlastného brata pohŕdania a starostlivosť za sublimovanú agresiu. Upozorňuje na fakt, že každý z nás potrebuje nielen brať, ale aj dávať. Ak u niekoho reťazec pomoci sústavne končí a nemá kam ďalej dávať, hromadí sa to u neho a ničí ho to.

Nie ryby, ale sieť
Znamená to teda, že nemáme pomáhať tým, čo si sami pomôcť nevedia, lebo ich tým vlastne likvidujeme a naopak, samých seba povznášame? Nie celkom. Znamená to, že každá pomoc by mala byť dávaná a prijímaná s rozumom a vždy len do času. Keď je človek na tom najhoršie, treba mu podať pomocnú ruku, ukázať mu cestu, pomôcť mu nájsť v sebe silu vedieť si poradiť sám. Veď napokon, to isté je napísané aj v Biblii. Lepšie, ako dať hladným jednorazovo najesť, je dať im sieť a naučiť ich loviť ryby. A potom musia obe strany nájsť v sebe dostatok sily a rozumu ďalej si vzájomne nepomáhať ani neškodiť.

Písané pre Nota bene, upravené.