Počítačové hry nie sú pre deti, sú pre všetkých

V svojich najkrajších snoch nepracujem, nie v tých, čo sa snívajú v noci, v tých cez deň, keď to zvonka vyzerá, že len tak sedím a čumím do blba. To zväčša snívam o tom, ako nemusím pracovať a všetko svoj čas môžem minúť na hranie hier, filmy, komiksy, knihy, hudbu a kaviarenské povaľačstvo. V tých snoch som stále sám sebou, zostávajú mi teda všetky moje záľuby, len v nich nemám povinnosti, iba kopec času.

Vždy, keď si domov dotiahnem nejakú videohru, robím tak s vedomím, že si ju síce pozriem a chvíľku zahrám, ale celú ju prejdem a dokončím ju až na dôchodku, lebo skôr sa k tomu jednoducho nedostanem. A tak trocha dúfam, že hry, ktoré si nezoženiem, ale chcel by som, kdesi nájdem aj potom, keď už budem ako sivovlasý dôchodca disponovať všetkým časom, čo mi ešte zostáva. Najlepšie na internete, v nejakej podobnej službe, akú poskytujeme my, v ideálnom prípade priamo v nej.

Hranie videohier považujem za rovnako zmysluplnú a naplňujúci aktivitu ako pozeranie filmov, čítanie, či počúvanie muziky, má však jednu výhodu. Veci, čo sa vôkol dejú, závisia priamo odo mňa, ja som ich mierou, respektíve ten pandrláčik, čo ho ja ovládam. Mám možnosť na chvíľku sa stať niekým iným, elitným vrahom trebárs, ale bez pocitu viny a zodpovednosti za zmarené životy, tajným agentom, čo skrytý pred zrakmi verejnosti permanentne zachraňuje svet, špičkovým pretekárom závislým od rýchlosti a adrenalínu, ale aj usadeným manažérom, čo svoj život zasvätil budovaniu najlepšej zoo, prípadne brilantným stratégom, vojvodcom z najväčších, mužom, na ktorého pleciach leží ťarcha sveta. A čo mi je vo vnútri najbližšie, môžem sa stať prevádzkovateľom vlastného kina.

Na hrách je krásne aj to, že tie dobré nestarnú, podobne ako dobré filmy, knižky a muzika. Tie staršie už možno nezodpovedajú grafickým štandardom dneška, ale o to predsa nejde. Ide o magický hráčsky pojem hrateľnosť, ktorý zastrešuje mieru zábavnosti hry, a faktom je, že niektoré z našich hier disponujú nekonečnou hrateľnosťou. Nemám na mysli simulátor jedinej dokonalej hry – šachu, hoci ten sa dá cez nás hrať tiež, skôr myslím na rôzne logické vychytávky, ktoré dokážu človeka zaháčkovať spoľahlivejšie ako blondína v plavkách, umývajúca športiak, prípadne brunet v plavkách s radiátorovým bruchom a zadkom, ktorým by sa dali lúskať orechy, umývajúci sám seba. Hry ako Jewel Quest či Ballance, ktoré stačí raz stiahnuť a potom už sa len čudovať, ako veľmi sa človek dokáže na nejakú hru namotať.       

V službe Hry ponúkame možnosť zahrať si hry všetkých žánrov a kategórií, takže si vyberie každý. Som presvedčený, že hry sa v našej domovine netešia všeobecnej úcte a rešpektu preto, že ich mediálny obraz je vybudovaný cez zopár smutných škandálov a ľudia, čo hry nemajú radi, sú zároveň ľuďmi, čo nikdy žiadnu hru poriadne neskúsili. Tak pred troma rokmi dostalo nejaké chlapča cenu za detský čin roka. Šuhajko zachránil topiaceho sa kamaráta a ľudia z médií ho celkom spravodlivo pasovali za hrdinu. Do toho obrazu im však nesedelo, že chlapča venuje všetok svoj voľný čas hraniu hier, tak informáciu o tomto jeho koníčku z finálnej správy vystrihli. Keby nejakých ľudí utopil, a popri tom zapálil školu a nepustil starenku v autobuse sadnúť, určite by informácia o hrách neskončila v strižni na podlahe.

Mojou najobľúbenejšou hrou z našej ponuky je Beyond Good and Evil, hra s rovnakým názvom ako jedno z Nietzscheho ťažiskových filozofických diel. Tá hra sa tak nevolá náhodou, nielenže disponuje nádherným príbehom a veľmi dobre sa hrá, ale je aj veľmi múdra. Vždy, keď uvažujem o hrách ako o ďalšom umeleckom druhu, paralelnom k výtvarnému umeniu, divadlu, hudbe, filmu a literatúre, myslím aj na ňu. Stojí za ňou kreatívna individualita, umelec v pravom slova zmysle, vývojár Michel Ancel. Hra sa mu stala umeleckou formou na odovzdanie posolstva a nesie všetky atribúty umenia, plus jeden navyše. Pobaví aj ľudí, ktorým je akákoľvek nadstavba nad čímkoľvek celkom ľahostajná.

Kolegyňa v druhej práci sa mi posťažovala, ako veľmi ju rozčuľujú napaľované DVD a CD v izbe jej pubertálneho syna. Vraj sú ich haldy a nechápe, na čo ich synátor všetky potrebuje, veď jednoducho nie je v jeho silách vrátiť sa ku všetkým veciam uloženým na nosičoch. Povedal som, že jej rozumiem, ale že rozumiem aj jej synovi, tiež mám tendencie škrečkovať. Ponúkol som jej riešenie, síce čiastkové, ale aj tak. Našu službu Hry. Chlapec dostal body a keď sa chce zahrať, urobí tak u nás. Skúste to, je to fajn.