Rum so sódou? To hádam nie!

Pre tých, čo ich James Bond nezaujíma – Casino Royale je celkom fajn akčný film, kliknite si inam.

Manželky vedia všetko najlepšie. Bez srandy. Keď bola informácia, že Jamesa Bonda stvárni Daniel Craig ešte úplne čerstvá, nespájal som si Craigovo meno so žiadnou postavou. A Michaela hneď, že to bude úplne super, že Craig bude vynikajúci Bond. A ja, že kto to je, kde som ho mohol vidieť, a ona že v Road to Perdition. Odtiaľ som si ho nepamätal a v Po krk v extáze, a to už som vedel a súhlasil som. Áno, Daniel Craig bude vynikajúci Bond. Potom prišli už len samé podpásovky, ktoré som sa ako bondofil snažil ignorovať.

Sú ľudia, ktorí bondovky nemajú radi. V poriadku, tu vás nič nečaká. Sú ľudia, ktorí majú radi staré bondovky a nové nie, tiež v poriadku, tým celkom nerozumiem, ale ich vec. A potom sme tu my, nie priamo zaslepení fanúšikovia, ale ľudia, čo máme Bonda radi ako veľkolepý moderný mýtus, ako popkultúrny fenomén, ktorý sa vymkol spod kontroly a užíva si výsady a prekliatia nadčasovej popkultúrnej ikony. Ak by ste sa ma spýtali, ktorú Bondovku považujem za najlepšiu, nevedel by som odpovedať. Tie filmy mám všetky rád, vyrastal som na nich vďaka ORF a videl ich príliš veľakrát na to, aby ma Bond ešte dokázal prekvapiť. Na Bonda dokonca môžete v mojej prítomnosti celkom surovo nadávať, a ja sa budem len blahosklonne usmievať. To nemám ani so Simpsonovcami, tam mám ešte tendencie brániť ten seriál pred tým, čo vnímam ako bľabotanie ignorantských hlupákov. Ale pri Bondovi nie, môžete ho haniť, koľko chcete, hlupáka vo vás vidieť nebudem. Len človeka, s ktorým sa síce v čomsi pre mňa dôležitom nestretáme, ale inak by sme hádam mohli aj byť kamoši. Priatelia asi nie, ale to neviem. Nikoho takého nepoznám, len ľudí, čo ich Bond nezaujíma, a preto ho nepotrebujú ani haniť, ani chváliť.

K veci. Ak by ste sa ma pýtali, ktorú bondovku mám najradšej, poviem bez rozmyslu Dych života, lebo je v nej Kara Milovy, bratislavská čelistka a najpôvabnejšia hlúpa žena, akú si viem predstaviť. A sú v nej mudžahedíni, vtedy ešte dobrí, čo sa aj s kalašnikovmi pokúšali dostať do Británie na Karin koncert a na colnici mali problémy. A je v nej Viedeň, ktorá hrá komunistickú Bratislavu, nápis Agitačné stredisko na jednej z budov a ropovod slúži aj na pašovanie špiónov z Východu na Západ. A cesta zo Slovenska do Rakúska v nej vedie dole kopcom a dá sa prejsť v puzdre na čelo, ktoré poslúži ako dvojmiestne sánky. Áno, tú bondovku mám jednoznačne najradšej, Bondov svet je v nej takmer taký ako náš, avšak drobné a o to pôvabnejšie rozdiely ho robia atraktívnejším.
Ak by ste sa ma však spýtali, ktorú Bondovku považujem za najmúdrejšiu, dnes by som odpovedal Casino Royale. Už je to tu zas, šialený Malíček ide mudrovať, odtŕha sa z reťaze a začne riešiť čosi, čo vo filme vidí len on. Ide dolovať význam, hľadať veľké témy tam, kde je miesto len pre vedierko s pukancami a kolu.

Áno, musí to byť, nevyhnem sa tomu. Casino Royal je definujúca bondovka, zásadná, ani nie sama osebe, ale v kontexte všetkých predošlých. Prvýkrát v nej totiž defiluje Bond v podobe, ktorá je pre jeho obraz v mysliach fanúšikov kľúčová. Predstavuje Bonda ako obeť svojich vášní a svojho ega, ako tragického hrdinu antických rozmerov, ako Orfea, ktorý sa vrátil po svoju Euridiku len preto, aby o ňu mohol znova prísť. Len málo je takých silných a takých smutných príbehov. Navzdory marketingu, navzdory mediálnej masáži, navzdory štýlu a výprave, navzdory všetkým atribútom okrem jediného. Bond by tých štyridsať rokov nevydržal, ak by bol len taký prázdny a povrchný, ako sa na prvý pohľad javí. Muž, ktorému sú viac vlastné atribúty dieťaťa, čo až príliš uverilo svojej hre. Cynický a ironický, kláti ženy, zabíja mužov, ide z príbehu do príbehu bez toho, aby sa na ňom čokoľvek podpísalo, zapotí sa, zafuní si pri sexe a zakvičí od bolesti, ale len na chvíľu. Už párkrát boli jeho misie osobné, ale nikdy sa ho nedotkli. Ak by to bolo len takto, nikdy by to nedávalo zmysel a Bond by dávno zapadol prachom ako zástupy jeho epigónov. Jasné, že o nich nevieme, nie je iná podobná filmová séria, tak ako nie je iný podobný filmový hrdina. Možno Indiana Jones, ale čo ten môže, po troch filmoch a seriáli?

Ono to však zmysel dáva a dávalo vždy, Bonda sme vždy obdivovali a mali radi nielen preto, aký je, ale aj preto, že v samotnej konfigurácii tej postavy je čosi, čo veľmi dobre poznáme. Možno priamo nevypovedané, až teraz, ale bolo to tam vždy. Bolesť, hlboká vnútorná trýzeň človeka, ktorý stratil čosi, čo už nikdy nemôže získať, lebo sa bojí, že by znova trpel a tentoraz už by to neuniesol. Bolesť človeka, ktorý už nie je ochotný riskovať jazvy na duši. Jazvy na tele sú fajn, vyzerajú sexy, ale tie v vnútri sa nikdy nezhoja. A v nich je základ Bondovho mýtu.

Casino Royal je prvý Flemingov román o agentovi s povolením zabíjať, a hoci jeden film s týmto názvom, aj podľa tohto románu, už vznikol, s oficiálnou bondovskou sériou nemá nič spoločné. Až teraz sa producentke Barbare Broccoliovej podarilo k prvej literárnej bondovke získať autorské práva, až teraz teda mohol vzniknúť prvý bondovský film. Prvý, teda ten, v ktorom James Bond debutuje. V čudesnom mytologickom bezčasí bondoviek je toto dobrodružstvo naozaj prvé, lebo vzhľadom na charakter hlavnej postavy sa všetko to „bondovské“, čo sme dosiaľ poznali, odohrá až po ňom. Pred Doktorom No, pred Moonrakerom, pred Licenciou na zabíjanie, pred Zlatým okom, vtedy, keď sa z tak trocha maniaka stal muž-legenda. Figúra, ktorá v samom úvode pôsobí ako taká Nikita v nohaviciach, vlastne Nikito, napoly agent, napoly psychopat sa s odvíjajúcim príbehom mení na samoľúbeho fagana, zanovitého, arogantného a trocha komického, aby sa premenil najprv na muža, potom v muža cti a nakoniec v muža bolesti.

Na Casino Royale je krásne, že sme ho tušili, šípili sme ten príbeh, dívajúc sa na každé ďalšie Jamesovo dobrodružstvo. Preto je tá bondovka výborná.

A ešte preto, že hoci sa v nej mýtus len rodí, už sa môžeme dívať na zápletky, pointy ktorých už poznáme. Dosiaľ som presvedčený, že najväčšie čaro Bondoviek spočíva v kreatívnej reciprocite, teda v tom, ako znovu uvidíme staré veci, neodmysliteľné bondovské atribúty. Úvodnou akčnou scénou a znelkou počnúc, striedaním lokalít, partneriek a zbraní pokračujúc a záverečným veľkým finále končiac, pričom povinné sú výstupy Bonda so slečnou Monneypeny, vyzbrojovanie u „Q“, slovné prestrelky s „M“, objednávanie nápoja, ktorý treba premiešať, nie pretrepať, rozbitie auta, šampanské Dom Perignon a tak ďalej. Preto som sa Casina Royale bál, na tradície sa v ňom totiž malo rezignovať. Nestalo sa, respektíve stalo, ale vôbec to nie je bolestné, naopak, pre fanúšika veľmi osviežujúce, lebo všetky bondovské atribúty sú aj tu, akurát komunikujú len s nami, zasvätenými. Jediný, kto naozaj chýbal, je Q, ale nový Bond je dostatočne originálny a zároveň tradičný na to, aby sa tento prehrešok dal odpustiť.

Filmy o Jamesovi Bondovi boli vždy trendsetterské, priekopnícke, definovali mainstream, ale nerodili sa z neho. Od toho trendu sa však posledné bondovky pred Casinom Royal odklonili, zjavné to je hlavne pri Dnes nezomieraj. Tvárou a interpretkou titulnej piesne bola Madonna, Halle Berryová bola hlavnou Bondovou pelešnicou a citovalo a klaňalo sa v nej starým bondovkám toľko, až to chvíľami atmosférou pripomínalo stretnutie jubilantov po rokoch. Casino Royal sa, z tohto hľadiska, vracia niekam k Zlatému oku, ktoré (vôbec nie mimochodom) tiež režíroval Martin Campbell. Nechce sa viesť na vlne mainstreamu, chce ho spoludefinovať. Svedčí o tom nielen pomerne netypický song You Know My Name Chrisa Cornella (ex Soundgarden, teraz Audioslave), ale aj striedmosť, surovosť a neotes

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [9]