Trochu nenávisti na dobrú noc

Sú filmy, pri ktorých začnem ešte radostnejšie očakávať blížiace sa preľudnenie planéty. V budúcnosti by sa nemalo prihodiť, aby sa niekto ocitol niekde celkom sám a čosi na ňom páchalo nepekné veci. Presne to je prípad postáv z filmu Nenávisť. Keby sa v jednočlenných skupinách nepotulovali opustenými domami, mohli ešte stále žiť. Ale oni si nedali povedať a strkali nosy kam nemali. Nebol by to poriadny Halloween bez nejakého šikovného hororu. A hoci je 31. októbra až budúci utorok, nezaškodí oživiť si strašidelným filmom už víkend. Jeden taký sa ukrýva v našej ponuke na stiahnutie pod banálnym názvom – Nenávisť.

Za poslednú päťročnicu sa k nám dostávajú filmy ázijskej proveniencie dosť často na to, aby sa o nich začalo rozprávať a dostali sa do povedomia. Zhrňme si ich preto krátkou charakteristikou: majú široké žánrové rozpätie, pričom neraz sa nedajú škatuľkovať vôbec. Volá sa to tuším entropia, čo sa po videní ázijských filmov neraz usadí v divákovej hlave. Našťastie si originalitu a úspech kinematografie krajín, kde slnko vychádza skôr než u nás, všimol aj západný svet, respektíve Hollywood. K slovu sa dostali remaky, prerábky, či len vzdialene inšpirované kúsky, ktoré sú už pre nás zrozumiteľnejšie. Napríklad na budúci týždeň sa do našich kín dostane snímka Na druhej strane (r. Martin Scorsese), ktorá si za predobraz vzala slávnu hongkonskú trilógiu Internal Affairs. Je to len vrchol ľadovca, pod ktorým sa krčia filmy ako Dom pri jazere (r. Alejandro Agresti, 2006) alebo Smiem prosiť? (r. Peter Chelsom, 2004). Dosť však bolo romantiky. Všetok ten ošiaľ začal v roku 2002 americký Kruh (r. Gore Verbinski), ktorý divákov doslova priklincoval do sedadiel. Hollywood razom objavil nové žriedlo námetov a na prerábaní japonských hororov si urobil živnosť. Okrem zatiaľ dvoch dielov Kruhu vznikli aj dve trochu podobné Nenávisti a prvú z nich máme na stiahnutie u nás.

Pôdorys Nenávisti je vcelku jednoduchý: ak na nejakom mieste zomrie človek v záchvate zlosti, zostane po ňom pamiatka. Zlovestné čosi, čo sa potom mstí na nevinných obetiach. S jedným takýmto odtlačkom sa zapletie aj študentka Karen v podaní Sarah Michelle „Buffy“ Gellarovej, toho času pobývajúca v Tokiu. Skôr než zistí, čomu vlastne čelí, sa divák dočká niekoľkých ľakačiek a viac než odpovede vynárajú sa pred ním ďalšie otázky. Nečudo, že pôvodnú ázijskú predlohu s názvom nápadne pripomínajúcim vzťahovú časť inzertných novín, Ju-On, tvorí séria až štyroch filmov. Režisér Takashi Shimizu však z látky nevyčerpal ani zďaleka všetko. K svojej pôvodnej sérii priradí na budúci rok piaty diel, a k tej americkej pred niekoľkými pustil do kín sestričku. Do našich kín sa však Nenávisť 2 dostane až v marci budúceho roka, takže zatiaľ si môžete natrénovať vyplašené tváre a pevnosť zvieračov na jednotke.

Bez nátlaku priznám, že nie som veľký fanúšik strašidelných filmov. Neprekáža mi prudká zábavnosť raných hororov Petra Jacksona, ale filmy stavajúce prioritne na brutalite vôbec nemusím. Nenávisť, našťastie, disponuje hutnou atmosférou a pokiaľ tam aj niekto zomrie, udeje sa tak skôr v náznakoch. Práve ony sú však neraz omnoho desivejšie. To už je trademarkom tzv. J-hororov. Stavajú na pocitovosti a neuchopiteľnosti nadprirodzena, ktoré je v nich prítomné a nedá s ním príliš bojovať. Odkedy v prvom americkom Kruhu vyliezla strapatá Samara z telky, synonymom ázijských ľakačiek sa stali detváky, sliedivé oko a vlasaté stvory. Trošku to už zaváňa klišé, ale zatiaľ spoľahlivo funguje.

Pri sledovaní filmu som mal cievy také rozšírené, že srdce hádam nestíhalo pumpovať krv. Nenávisť si totiž spolu s prvým americkým Kruhom berie zo svojich predlôh to najlepšie a vo filmovom preklade určenom pre zámorské publikum vyznieva ešte strašidelnejšie. Nič na tom nemení ani fakt, že v prípade Nenávisti, na rozdiel od Kruhu, ktorý remakoval Američan, má všetky filmy na svedomí jeden tvorca. Možno je to tak lepšie, pretože aspoň môže ideu rozvíjať tak, ako sa mu páči a nápady mu neprznia iní filmári. Shimizu si môže na pľaci sám vyludzovať zvuky, ktorými komunikuje opacha vo filme. A keď sa na záver to žieňa plazí dolu po schodoch, nejde o trik, ale herečkin pôsobivý výkon. Americký režisér by pravdepodobne siahol po počítačoch, a hoci by to možno v konečnom dôsledku vyzeralo rovnako, s vedomím, že ide o reálne zvuky a skutočné perfomance, sa mi po filme zaspávalo oveľa ťažšie. Pre mňa bola spomínaná scéna navyše takmer rovná spiderwalku z pôvodného Exorcistu (r. William Friedkin, 1973), čiže som sa spotil na miestach, o ktorých som ani nevedel, že ich mám.

Film vznikol za mizerných 10 miliónov dolárov, čo často v USA býva len zlomok reklamnej kampane. Na Nenávisti však lacnosť nie je na škodu a vlastne aj vďaka z toho vyplývajúcemu nízkemu počtu účinkujúcich postáv sa podarilo vytvoriť pocit osamelosti hrdinov a celkovej bezútešnosti. Keby sa do jej výroby nalialo viac peňazí, možno by výsledok dopadol horšie. Snímka vznikla pod krídlami spoločnosti Ghost House Pictures, ktorá patrí režisérovi Samovi Raimimu. Ten svojho času debutoval legendárnym hororom The Evil Dead (1981) a v poslednom čase ho môžete poznať ako kormidelníka filmových dobrodružstiev Spider-Mana. Ako už je zvykom, aj do Nenávisti obsadil svojho brata Teda, ktorý sa v rozhovoroch pravidelne sťažuje, že ho Sam vo filmoch nechá zomrieť. Môžete dvakrát hádať, ako to s ním dopadne teraz. V Nenávisti stvárnil vedúceho v opatrovateľskej službe, ktorej záhadne dochádzajú pracovníčky.

Nebyť niektorých zjavení ducha pôsobiacich skôr komicky, alebo občasnej skratkovitosti či nedokonalosti scenára, bola by Nenávisť vo svojom filmovom subžánri stelesnením dokonalosti. Výhodou na druhej strane je, že nemusíte sledovať detailne príbeh a aj poprehadzovaná časová línia je celkom ľahko odčítateľná. Takto sa, žiaľ, žiadne kampane za jej nekonečné šírenie nekonajú a slogany typu „Nenávisť do každej rodiny!“ zostanú nevyužité. Stále však ide o vysoko nadpriemerný horor, ktorý pripraví dych berúce chvíľky nejednému divákovi. Navyše je v ňom Buffy, a to je už pádny argument, aby ste si film pozreli.

Nenávisť, The Grudge. USA – Japonsko, 2004, film na stiahnutie, 96 min.

Réžia: Takashi Shimizu
Scenár: s použitím scenára Takashiho Shimizua k filmu Ju-On: The Grudge napísal Stephen Susco
Kamera: Lukas Ettlin a Hideo Yamamoto
Hudba: Christopher Young
Hrajú: Sarah Michelle Gellarová – Karen, Jason Behr – Doug, Clea DuVallová – Jennifer, Bill Pullman – Peter, Ted Raimi – Alex