Vpravo, príliš vpravo

Ešte nehajlujem namiesto potrasenia pravicou, ale nemám k tomu v posledných týždňoch a mesiacoch ďaleko. Asi sa na mne podpisuje kolektív a sám sa stávam menej rojkom, viac zodpovedným serióznym mladým mužom, budovateľom kapitalizmu šťastných zajtrajškov. Pravdou však je, že mi, podobne ako kolegom, čo sú tiež viac vpravo ako kdekoľvek inde, veľmi prekáža tisíc vecí, čo nám pravičiarom zvyknú prekážať. Od smrdiacich bezdomovcov otŕčajúcich ruky, k náboženským fanatikom presvedčeným o vlastnej pravde viac ako o čomkoľvek inom, až k neprispôsobivým menšinám, čo mi ujedajú z môjho koláča a zástupom gayov, čo bojujú za rovnoprávnosť tak, že na uliciach v rytme piesní, ktorým nerozumiem, otŕčajú holé zadky. A vadí mi Fico a nevadí Krivošík, a vadia mi moslimovia a nevadí naše elitárstvo a tak ďalej.

Zvláštne, o to zvláštnejšie, že v kategóriách pravice a ľavice som nikdy neuvažoval a vlastne ani neviem, čo presne znamenajú, v politike sa nevyznám a akékoľvek univerzálne ľudské hodnoty, hlavne tie morálne, považujem za čistý mýtus. Pravdou však je, že ak by som žil len medzi ľuďmi podobne zmýšľajúcimi, stal by sa zo mňa v takom kolektíve veľmi rýchlo po jeho založení nežiaduci element. Začal by som totiž diktovať aj im, lebo kdesi vo vnútri viem, ako by mal vyzerať ideálny svet a vedia to aj oni, len sa boja doviesť veci do krajnosti. 

Áno, stále platí, že ak by som disponoval mocou, v svetle ideí, ktorým verím, stal by sa zo mňa surový tyran. Na cintorínoch by sa hromadili telá zlých, neprispôsobivých, telá rebelov vyznávajúcich promiskuitu, ateizmus, alebo inú formu náboženskej dištancie, na striedačku so všetkými, ktorí neveria mojej pravde a nie sú za ňu ochotní prelievať krv druhých. Nemá to čo robiť so zdravým rozumom, o ten som prišiel dávno. Moja ideológia by bola skôr postavená na svetonázore, ktorý vychádza z bigotného katolicizmu a ultrakonzervatívnej puritánskej morálky. V prvom rade by som zrušil čokoľvek pripomínajúce všeobecné hlasovanie, respektíve, nahradil by som ho inou formou. O tom, že heretika sa treba zbaviť, by sme nehlasovali, ale mohli by sme hlasovať o tom, ako ho popravíme a s ním všetkých, čo by sa mohli za jeho smrť chcieť mstiť.

Zakázal a spálil by som osemdesiat percent existujúcej literatúry, na indexe by sa ocitlo šesťdesiat percent filmov, ktoré kedy vznikli. Hudba je príliš abstraktná, aby masu dokázala oslobodiť, prípadne povzniesť, takže tej by som zlikvidoval tak polovicu, a výtvarné umenie by dopadlo podobne, teda výraznými škrtmi. Tie veci by chýbali aj tak len elitám, prostý ľud nikdy nikde nepredstavoval problém, tam vždy bude fungovať presvedčenie, že najlepšie je držať hubu a krok a keď by sa mrzká luza predsa len priečila, vyriešili by to alebo hry v cirku, alebo guľometčíci páliaci do davu krátkymi dávkami.

Aký by bol môj svet? Svet šťastia a poriadku pre tých sedem prispôsobivých, a svet bolesti a zmaru pre všetkých ostatných. Svet bez práva na voľbu, tvrdo by som šiel po potratoch, po ženskej predstave šťastia, po emancipácii, po feminizme v akejkoľvek podobe, zastavil by som sa možno niekde tam, že ženy sú skoro ako ľudia a možno aj pripustil, že dušu predsa len majú. Razom by teda prestali všetky tie rodové doťahovačky. Ďalej, zastavil by som permanentné spochybňovanie metafyzickej autority všakovakými ezoterickými serepetičkami, východnou mystikou a vôbec všetkým, čo nemá vo veku rozumu miesta. Skončilo by feng-šuej, aj šiesti Tibeťania, či koľko ich je, skončili by vonné tyčinky, horoskopy, veštenie z kamienkov a veštenie v akejkoľvek podobe, na hraniciach spravodlivej pomsty v katarznom ohni spaľujúceho zatratenia by sa ocitli všetci, čo sa s prosbou o pomoc utiekajú k tarotovým kartám a myslím, že zvlášť dobre by horeli vegetariáni, mastičkári, vedmy, psychiatri a homeopati. Potom by som svet očistil od nerestníkov, hľadajúcich v akte párenia rozkoš. Najprv by šli zjavní úchyláci, teploši a pederasti, potom všetci, čo kedy praktikovali sex s iným cieľom ako splodenie potomka. A nezastavil by som sa, ničil a pálil všetko, až by som na svete nezostal celkom sám, lebo pravda je taká, že občas mi na tomto svete, na našej spoločnosti, na ľudstve ako živočíšnom druhu vadí úplne všetko a myslím si, že dať nám slobodnú vôľu bol jediný boží omyl.

A už je tu manželka so sedatívami. Pozrie na text úvodníka, nežne ma pohladí, utrie pusu od peny a s nekonečnou láskou v očiach pokrúti hlavou. Daj si pirulu a všetko bude v poriadku.

Kam sa podel ten hipisák spred desiatich rokov? Ten vlasatý blbec, čo by najradšej žil v komúne otrhaných a smradľavých vyvrheľov a tešil sa z každého východu slnka? Zabil som ho, keď mi tie jeho reči o spravodlivom a lepšom svete začali liezť na nervy. Teraz čoraz nástojčivejšie vykrikuje ten druhý, ten, čo zjedol všetku múdrosť sveta a verí na ľahké, aj keď kruté riešenia. Budem sa musieť zbaviť aj jeho, nech je na pár rokov zase pokoj.

Všetku moc ľudu!