Peter Parker je sebavedomý mladý muž, ktorý má úspešnú kariéru, peknú ženu po boku a aj v maske Spider-Mana sa mu darí. Teda len do momentu, kým sa z hlbín newyorskej džungle nezačne ozývať temné dunenie a útroby rieky nevyvrhnú na súš šialeného zmutovaného plaza – Lizarda. Na Parkera doľahne ťažoba neporaziteľného nepriateľa a vedomie blízkej smrti. Utrpenie totiž nie je len názov komiksu.
Vezmime si to telegraficky. Spider-Man je u nás popri Asterixovi, Batmanovi a Kafkovi z rovnomenného komiksu Roberta Crumba najznámejším kresleným hrdinom. Od roku 1989 vyšlo na Slovensku, resp. v Čechách čosi nad sedemdesiat príbehov s pavúčím hrdinom, čo je na naše končiny pomerne veľké číslo. Okrem toho sa objavil v dvoch celovečerných filmoch, ktoré v rokoch 2002 a 2004 nakrútil Sam Raimi. Teoretickú prípravu teda máte, preto je na čase ponoriť sa trochu hlbšie. Do dôb, keď sa stal najväčším hitom komiksového trhu, teda na začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy sa za kormidlo pavúkovho života postavil Todd McFarlane a zmenil ho na nepoznanie.
Prvé, čo udrie čitateľovi do očí pri komikse Spider-Man: Utrpení, je nepochybne kresba. Možno sa niekomu už dnes bude zdať klasická, ale v roku 1990, keď začal McFarlane tvoriť Spider-Mana, spôsobila revolúciu. Moderné poňatie, v ktorom sa nehľadí na klasické delenie stránky na panely, spôsobilo, že postavy z nich vykúkajú, či sa zaobídu aj bez rámčekov samotných. Nemenej dôležitou je vnútorná dynamika jednotlivých obrázkov. McFarlane totiž dokázal svojho hrdinu vmanévrovať do takých neuveriteľných polôh, že má až čitateľ strach, aby sa nepolámal. Vzduch je okrem atmosféry prehustený aj pavučinami a sám hrdina sa zamýšľa nad tým, či by s nimi nemal niečo robiť. Utrpením sa začala nová séria pavúčieho hrdinu nazvaná jednoducho – Spider-Man a z prvého zošitu sa predalo dodnes rekordných 2,5 milióna výtlačkov.
Todd McFarlane je v prvom rade schopný výtvarník, potom obchodník, potom dlho, dlho nič a až následne scenárista. Modernou dynamickou kresbou so zdanlivo chaotickým usporiadaním panelov na stránkach síce teší čitateľovo oko, no na druhej strane desí mozog príbehom. Šikovne dokáže budovať atmosféru, kladie dôraz i na súkromný život Petra Parkera, ale príbeh Utrpenia mu stále len niekam smeruje bez toho, aby nejako vygradoval. Jednoducho vyšumí do prázdna. A pritom je v ňom pasáž, keď je Spider-Man/Parker zúfalý natoľko, že si uvedomí jeden fakt – aj on môže zomrieť. To, čo by malo čitateľovi zrýchliť tep a donútiť ho, aby sa mu spotili ruky, v ktorých si drží nie celkom lacný komiks a zanechal na jeho lesklých stránkach nepekné odtlačky prstov, je len taká banálna záležitosť. Oveľa šikovnejšie si s podobným momentom poradil scenárista J. Michael Strazcynski, ktorý postavil Spider-Mana na dosah smrti v komiksovej knihe Návrat (Crew a Netopejr, 2004). Hoci vieme, že hrdina napokon prežije, v pasáži, keď volá tete May, aby sa s ňou „rozlúčil“, máme o neho naozaj strach.
Popri Utrpení vychádzajú v českom preklade ešte Spider-Manove príbehy zo šesťdesiatych rokov a tiež aj novšie, už z tohto storočia. Čitateľ tak má možnosť oboznámiť sa nielen s históriou postavy, ale i vývojom komiksu ako takého. Utrpení má v dejinách kreslených príbehov nezastupiteľné miesto. Definovalo nové štandardy v superhrdinskom žánri a odštartovalo novú výtvarnú vlnu. Autori, ktorí sa profilovali v McFarlaneových šľapajach, resp. ich kresba sa nazýva image like. Je to podľa vydavateľstva Image, ktoré si neskôr slávny výtvarník založil. Tak a teraz ste už natoľko informačne zahltení, že je možno už čas na niečo jednoduchšie. Napríklad na Utrpení. Vďaka kresbe stojí za to.
Todd McFarlane: Spider-Man: Utrpení. Preklad: Jiří Pavlovský, v edícii Legendy Marvelu vydal Crew, s. r. o, 2006, 112 strán, 449 Sk
Ďalšie články zo štvrtka 24. augusta 2006
Soňa B. Karvayová: Ale prečo?
Ľuba Lacinová: Život s ručením obmedzeným
Daniel Baláž: Boh, dievky i dotyk génia
Imrich Rešeta ml. viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|