Kosa, rozpaky a nakoniec predsa len šou

Na populárnej hudbe je desivé a úžasné zároveň, s akou ľahkosťou a samozrejmosťou dokáže skombinovať divoký tanečný rytmus s lascívnou erotikou, precíznym štýlom a naivne angažovaným textom. Keď rozvášnený dav nadšene, miestami dokonca s euforickým úsmevom na tvári, melodicky vykrikuje, ako ľudia zabíjajú, umierajú a prosia Pána, aby nám pomohol, pôsobí to absurdne a zarážajúco. Je to však aj pateticky silné a strhujúce. Presne takto vášnivo a tragikomicky to vyzeralo počas skladby Where Is the Love?, ktorou Black Eyed Peas uzatvárali hlavnú časť svojho vystúpenia. Svojho času prelomový hit z ich tretieho albumu Elephunk neostal osihotený a hip-hopoví, či presnejšie hip-popoví mágovia nakladali jeden hitík za druhým. Zo starších vecí potešili Hey Mama, Latin Girls, Hands Up a v podstate všetky zvyšné, dobre známe. Zo zatiaľ posledného albumu Monkey Business odzneli napríklad Pump It, Don’t Lie, Dum Diddley, My Humps, či Bump Ba Bump. Nechýbala ani hip-hopová serenáda Don’t Phunk With My Heart, akési voľné pokračovanie megahitu Shut Up, pri ktorom Fergie predviedla aj svoje dramatické ambície, fyzickú zdatnosť a gymnastickú zručnosť.

Okrem hitoviek predstavila multikultúrna zostava will.i.am (William Adams), Apl.de.ap (Allen Pineda), Stacy „Fergie“ Fergusonová a Taboo (Jaime Gomez) zopár vyslovene koncertných kúskov. Každý z vokalistickej štvorky rozohral vlastnú sólovú jednoaktovku, v ktorej priznal svoje popkultúrne korene v láskavo parodickom aranžmáne. Fergie nadchla presvedčivo zimitovanou, prachom zapadnutou rockovou superstar, už desať rokov vydávajúcou nový album, Axelom Rosom, ale k masovým speváckym prejavom vyprovokovala publikum až reggae klasika No Woman, No Cry legendárneho Boba Marleyho. Kapela sa permanentne snažila udržiavať kontakt s uzimeným publikom (aj polonahá Fergie priznala, že mrzne), otravovala slovenského poslucháča svojou americkou angličtinou a čakala odpovede. A pochváľme slovenské publikum, ktoré sa z roka na rok zlepšuje a momentálne je schopné na povel vytiahnuť svoje mobilné telefóny a svetielkami roznežniť koncertnú atmosféru.

Vystúpenie Black Eyed Peas bolo dramaturgicky rozkolísané. Po hodinke ľahkej zábavy, ktorá pôsobila ako zahrievacie kolo, to na nemalú a výrazne rozpačitú chvíľu vyzeralo, že je po koncerte. Slovenské publikum neveriacky prešľapovalo a odhodlávalo sa skandovať, až si nakoniec partička Američanov na vrchole svojej hviezdnej kariéry povedala, že Slovensko si za svoje peniaze zaslúži predsa len trocha viac zábavy a Black Eyed Peas to v prídavkoch konečne rozbalili.

Zopakovali zopár hitov, pridali trocha viac nadšenia a sedemtisícové publikum tancovalo po celom amfiteátri aj napriek pokročilému času a vyčerpaniu, na ktorom mal nemalý podiel rozvláčny, takmer dvojhodinový program predskokanov. Predstavila sa v ňom tzv. slovenská hip-hopová scéna, v ktorej trocha kuriózne pôsobili kreácie Street Dance Academy. Nedalo sa ubrániť spomienkam na rôzne televízne varieté z osemdesiatych rokov. Ku koncertnej atmosfére svojou troškou nakoniec predsa len úspešne prispeli Čistychov, Tina a AMO.

Nasledujúce slabé dve hodinky s Black Eyed Peas boli príjemným predspánkovým rozptýlením, energickým, chvíľami živelným kokteilom, koncentrovanou popovou zábavou, ktorá z času na čas uvoľňuje telo a hádam aj prospieva duši. Bratislavským koncertom odštartovala kapela svoje európske turné a v strednej Európe sme boli jedinou zastávkou. Potešujúce. Na začiatok nie zlé.

Ďalšie články z pondelka 12. júna 2006
Elena Akácsová: Prekvapivé víťazstvo konzervatívcov na Myjave
Mirka Gučiková: Omáčky a druhé šance
Peter Pišťanek: Španielska iniciatíva proti futbalu
Petra Pappová: Psychoanalytická romanca podľa Junga a Freuda